Zožltnuté stránky novín spred 30 rokov prezrádzajú, čo sa na Slovensku odohrávalo v apríli roku 1995.

Zavítal sem svetoznámy britský spisovateľ detektívnych románov a bývalý džokej Dick Francis, autokratický premiér Vladimír Mečiar riešil rozpory vo vládnej koalícii, aj vo vnútri svojho HZDS.

V Košiciach demonštrovalo šesťtisíc ľudí na podporu televíznej satiry, ktorej hrozila v STV cenzúra a v Trnave prišla na futbalové derby proti Slovanu najvyššia návšteva v zatiaľ krátkej histórii najvyššej slovenskej súťaže - 24 850 divákov.

V krajine však okrem Mečiara v tých dňoch vládol aj - hokej.

Lillehammer spustil eufóriu

Hokejová reprezentácia Čechov a Slovákov patrila k najúspešnejším v histórii. Získala šesť titulov majstra sveta a osem medailí na zimných olympijských hrách.

Väčšinu hráčov v spoločnom výbere tvorili vždy Česi. Aj preto po rozpade federácie na sklonku roku 1992 zdedili nástupníctvo a pokračovali v elitnej kategórii majstrovstiev sveta, kým Slovensko zaradili až do tretej najvyššej C-kategórie.

Na svoju premiéru na medzinárodnej scéne si malo počkať vyše roka, až do marca 1994. Vďaka diplomatickému úsiliu však Slováci dostali možnosť zabojovať v kvalifikácii o účasť na ZOH 1994 v Lillehammeri.

Turnaj v anglickom Sheffielde vyhrali a tak ešte skôr, než sa predstavili prvý raz na svetovom šampionáte, vykorčuľovali na olympijský ľad.

Výsledky a výkony mužstva v Lillehammeri vyvolali doma eufóriu. Slovensko, ktoré viedol na striedačke tréner Július Šupler a na ľade s kapitánskym céčkom legenda zámorskej NHL Peter Šťastný, vyhralo bez prehry základnú skupinu.

Za sebou nechalo favoritov z Kanady, USA a Švédska, aj Taliansko a Francúzsko. Až vo štvrťfinále zastavili prekvapenie turnaja Rusi vedení Viktorom Tichonovom.

Zopár týždňov po olympijskom dobrodružstve zasiahol Slovensko znovu hokejový boom. V Poprade a Spišskej Novej Vsi reprezentácia preskočila tri náročné prekážky z krajín bývalého Sovietskeho zväzu (Ukrajina, Kazachstan, Bielorusko) a vyhrala turnaj C-kategórie MS.

Po úspešnom roku 1994 čakal slovenských hokejistov ďalší vrchol, šampionát B-kategórie opäť v domácom prostredí - v Bratislave.

Tréner Šupler prekvapil

O zápasy slovenského tímu bol opäť enormný záujem. Vstupenky sa rozchytali už v predpredaji. Do hľadiska štadióna Ondreja Nepelu sa vošlo vyše osemtisíc divákov, no sledovať naživo zápas proti Lotyšsku prejavilo na základe objednávok údajne až 60-tisíc ľudí.

Predávali sa vstupenky na sedenie za 50 a 30 korún, ale aj lístky na státie za 10 korún, v hornej časti štadióna nad sedadlami.

O tom, aký status mal vtedy v krajine hokej, svedčí, že reprezentáciu ubytovali vo “vládnom“ hoteli na Bôriku. Výstavu Od modrej čiary v Mestskom múzeu v Bratislave pred šampionátom slávnostne otváral prezident Michal Kováč.

Realizačný tím s trénerom Júliusom Šuplerom a asistentmi Jánom Selvekom a Františkom Hossom prekvapil niekoľkými ťahmi. Na poslednú chvíľu sa do nominácie nedostal obranca Jerguš Bača pôsobiaci v tom čase vo švédskom Leksande.

„V nedeľu večer po poslednom prípravnom stretnutí s Rakúskom pýtali odo mňa občiansky preukaz, aby som mal šampionát nový pas. Rán ho už nepotrebovali. Z toho usudzujem, že o mojom vyradení sa rozhodlo práve v tej spomínanej noci.

Keď mi to pri raňajkách oznámili a pospájal som si udalosti posledných hodín, pochopil som, že rozhodli individuálne záujmy, tlaky a nie športový výkon,“ reagoval v denníku SME Bača.

Druhým prekvapením bola nominácia 36-ročného brankára Romana Čunderlíka namiesto Eduarda Hartmanna, ktorý sa zranil v príprave proti Rakúsku.

Čunderlík, ktorý mal kryť chrbát jednotke Jaromírovi Draganovi, bol kmeňový hráč prvoligové Zvolena, no pravidelne začal chytať až po Novom roku v extraligovej Dubnici nad Váhom.

Najväčší šok však bol príchod Petra Šťastného zo Severnej Ameriky.

Šťastný tvrdí, že spôsobil šok

Veterán Šťastný po olympijskom turnaji v Lillehammeri podpísal kontrakt so St. Louis Blues. Bol to iba jeho tretí tím v NHL po Quebec Nordiques a New Jersey Devils. V sezóne odohral 17 zápasov v základnej časti a ďalšie štyri v play off.

Začiatok nového ročníka NHL oddialilo rokovanie o novej kolektívnej zmluve. Počas pauzy viacero hokejistov z NHL pôsobilo v európskych kluboch.

Peter Šťastný sa po deviatich mesiacoch vrátil do reprezentácie a zahral si v novembri 1994 na Nemeckom pohári (okrem neho aj Peter Bondra či Jozef Stümpel), kde Slováci vo finále prehrali s Čechmi 3:4, hoci ešte v poslednej tretine viedli 3:0.

Skrátená sezóna NHL sa začala 20. januára 1995. Peter Šťastný však nedostával od nového trénera Blues Mikea Keenena veľa priestoru a neskôr musel pauzovať aj pre zranenie kolena, ktoré utrpel pri hokeji s deťmi doma pred garážou.

VIDEO: Dokument o MS 1995 v Bratislave

„Musel som šesť týždňov, ale keď som sa vystrábil, bol som v ešte lepšej forme ako predtým. Akoby mi to zranenie niekto poslal zhora, pretože som mal čas na prípravu a tréningy. Ale Mike nie a nie mi dať šancu, pričom skrátená sezóna sa blížila ku koncu. Mal som na konte iba šesť zápasov a dva body za gól a prihrávku. Žiadna veľká sláva to teda nebola. Čoraz viac som si uvedomoval, že tentoraz sa naozaj blíži koniec mojej hokejovej kariéry,“ líči Šťastný v autobiografii Hokej na dvoch kontinentoch.

Zvážiac situáciu preto zašiel požiadal Mikea Keenana, ktorý bol okrem kouča je generálny manažér Blues, aby ho uvoľnil na turnaj B-kategórie MS do Bratislavy. Keenan súhlasil.

„Ihneď som volal generálnemu manažérovi slovenskej reprezentácie (Dušanovi) Pašekovi, že mám záujem reprezentovať. Zjavne som ho zaskočil, ale po chvíľke váhania, ktoré som cítil aj cez telefón, mi slušne odpovedal, že sa musí poradiť a že mi o hodinu zavolá.

Naozaj, o hodinu zazvonil telefón a Ceco mi povedal, že samozrejme môžem prísť, že som vítaný. Až neskôr som sa dozvedel, že to bol pre vedenie zväzu veľký šok. Neboli mojou ponukou nijako nadšení. Ale pretože sa nevedeli vykrútiť a povedať nie, súhlasili,“ tvrdí Šťastný v knihe.

Vtedajší šéf SZĽH Ján Mitošinka ani generálny manažér Dušan Pašek už nežijú, Peter Šťastný s médiami nekomunikuje.

Proti Lotyšom na Veľkonočnú nedeľu

Slovensko vstupovalo do turnaja v pozícii favorita a so šiestimi legionármi v tíme - obrancami Róberom Švehlom (Malmö), Miroslavom Marcinkom (Reims) a útočníkmi Ottom Haščákom (Kaufbeuren), Miroslavom Šatanom (Cape Breton - farma Edmontonu Oilers), Róbertom Petrovickým (Hartford Whalers) a Petrom Šťastným (St. Louis Blues). Kapitán Šťastný dostal v elitnom zámorskom útoku práve mladíkov Šatana s Petrovickým.

Prvé zápasy boli na rozbeh - Veľká Británia 7:3, Japonsko 9:3 a Poľsko 10:0. Potom prišiel na rad najťažší súper - Lotyšsko.

Hokejová kronika tejto krajiny je v mnohom podobná tej slovenskej. Hoci, lotyšská reprezentácia sa objavila na medzinárodnom fóre už oveľa skôr.

V 30. rokoch minulého storočia hrala na majstrovstvách sveta, Európy, aj na zimnej olympiáde v Garmish-Partnenkirchene v roku 1936. Potom však Lotyši zmizli na vyše 50 rokov z hokejovej mapy sveta. Hoci nie úplne.

Aj v sovietskej ére sa na brehu Rižského zálivu hral dobrý hokej a vyrastali tu výborní hráči, ako Helmut Balderis, legenda a trojnásobný majster sveta so sovietskou zbornou a najstarší draftovaný hráč v histórii NHL.

Keď v roku 1991 získalo Lotyšsko opäť nezávislosť, Helmut Balderis, v tom čase už na hokejovom dôchodku, si opäť obliekol dres, aby ako líder reprezentoval svoju vlasť.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa aj Lotyšsko - podobne ako Slovensko - muselo šplhať medzi elitu z najnižších poschodí. Prvý raz narazili na seba oba tímy v kvalifikačnom turnaji o postup na ZOH 1994. V Sheffielde vyhrali Slováci 7:1. Ďalší pamätný súboj sa konal na Veľkonočnú nedeľu 1995 v Bratislave.

Šupler: Prehra? Asi by som ležal na ARO

Kapitán P. Šťastný sa bol dopoludnia v kostole na omši a aj sám Pán Boh stál v tomto dôležitom stretnutí na našej strane - písali po zápase dobové noviny.

Preplnené hľadisko schladil už v úvode prísny rozhodca Andersson zo Švédska, ktorý v krátkom slede poslal na trestnú lavicu troch slovenských hokejistov a Lotyši dlhú presilovku o dvoch hráčov využili. Petrovického odpoveď prišla ešte v prvej tretine.

Súper viedol ešte raz - v polovici zápasu 2:1, ale Cíger vyrovnal a k rozhodujúcemu obratu došlo v tretej tretine.

V 43. minúte strelil Miroslav Šatan jeden z najkurióznejších gólov v kariére.

Najlepší strelec olympijského turnaja v Lillehammeri tečoval vedľa bránky Medříkovu strelu od modrej, puk sa však odrazil od zadného mantinelu a lotyšský brankár Naumovs si v snahe zakryť hokejkou zrazil kľačiac medzi betóny a odtiaľ za seba do bránky - 3:2.

Poistku na 4:2 pridal Šťastný a súper už len zdramatizoval zápas gólom Olega Znaroksa, neskôr veľmi úspešného trénera. Lotyši mali za postup dostať prémiu tritisíc dolárov na hlavu, Slováci dostali prísľub, že v prípade úspechu “nebudú ľutovať“.

Július Šupler hovoril o najšťastnejšom dni svojho života, Peter Šťastný o jednom z najdôležitejších gólov v kariére. Súboj sledovalo na štadióne takmer deväťtisíc a v televízii 2,3 milióna divákov - čo bol rekord televíznej sledovanosti.

„Určite sme vnímali dôležitosť tohto zápasu, nebolo to jednoduché ani z psychickej stránky. Pamätáme si, čo sa dialo, keď sa reprezentácia vrátila z olympiády v Nagane, niektorým hráčov rozbíjali okná na autách. Vedeli sme, že keď vyhráme, budeme slávni, a keď prehráme, budú nás haniť,“ vysvetľoval minulý rok v rozhovore pre Sportnet brankár Jaromír Dragan.

Trénerovi Šuplerovi medzi prvými po zápase gratuloval premiér Vladimír Mečiar. Telefonoval z čestnej tribúny, ktorá bola oproti striedačkám prenosným telefónom - v tom čase to ešte nebola v našich končinách rozšírená vec.

„Úchytkom som pozrel na striedačku Lotyšska, na trénera Grabovskisa. Napadlo mi - čo keby sa to stalo mne? Šport je taký, len jeden môže byť víťaz. Prehrať v domácom prostredí, hmm, asi by som už ležal v nemocnici na ARO...,“ vravel Šupler.

Z Bratislavy k susedom do Viedne

Po víťazstve 4:3 nad Lotyšskom bola cesta medzi hokejovú elitu voľná. Slováci už v exhibičnom tempe zdolali Dánov, Holanďanov a osláviť postup sa chystali v záverečnom zápase proti Rumunom.

To už nebol súčasťou mužstva Peter Šťastný ani Róbert Švehla. Obaja odišli do zámoria. Šťastný späť do St. Louis a Švehla na Floridu, ktorá získala práva na neho od Calgary Flames a po šampionáte v Bratislave odohral za Panthers prvých päť zápasov v NHL.

Peter Šťastný sa ani po návrate do zámoria nedostal do zostavy Mikea Keenena. Prvý hráč v histórii, ktorý reprezentoval na medzinárodnom fóre tri krajiny (Československo, Kanadu a Slovensko), ukončil kariéru hetrikom v zápase proti Holandsku (13:4).

V poslednom zápase na turnaji vyhralo Slovensko nad Rumunskom 11:0. V najkratšom možnom čase sa vyšplhalo zo suterénu medzi hokejovú špičku. O rok neskôr zažilo premiéru v elitnej kategórii vo Viedni.

Lotyši prenikli do nej na tretí pokus (v roku 1994 ich predbehli Švajčiari). Obe krajiny sú odvtedy súčasťou svetového šampionátu a pravidelne zvádzajú zaujímavé a napínavé vzájomné súboje. K ďalšiemu dôjde už o niekoľko týždňov v Štokholme.