Bývalý brankár Vladislav Treťjak bol v Kanade považovaný za najslávnejšieho ruského hokejistu. Teraz je ako Putinov sluha zapísaný na sankčných zoznamoch a do krajiny, kde sa stal idolom, sa ešte dlho nepozrie.

Pred niečo vyše štyridsiatimi rokmi, 19. februára 1984, sa skončil olympijský turnaj v Sarajeve. Nebola to žiadna prelomová udalosť v dejinách svetového hokeja. Skôr nuda, dalo by sa povedať.

▪️ Američania nedokázali zdolať ani Nórsko a skončili na siedmom mieste, takže k odvete za Miracle on Ice nedošlo.

▪️ Kanaďania v zápasoch so ZSSR, Československom a Švédskom neskórovali a o medailách mohli iba snívať.

▪️ Sovieti nestratili jediný bod a so skóre 48:5 zo siedmich zápasov pohodlne dokráčali k zlatu.

▪️ Čechoslováci brali striebro, ako aj na predchádzajúcich dvoch svetových šampionátoch.

Napriek tomu sa sarajevská olympiáda do hokejovej histórie zapísala. Bol to posledný veľký turnaj, na ktorom sa predstavil slávny ruský brankár Vladislav Treťjak.

Pustite Treťjaka, presviedčal minister

Jeho kariéra však ešte nemala smerovať ku koncu. Vedenie klubu Montreal Canadiens robilo všetko preto, aby odišiel do NHL. Kanadský klub mal vtedy emisárov aj priamo v Juhoslávii.

Na mieste nebol iba generálny manažér Canadiens Serge Savard a prezident klubu Ronald Corey, ale aj kanadský minister športu Joseph Olivier.

Jeho hlavnou úlohou bolo doladiť päťročnú medzivládnu dohodu o spolupráci medzi Kanadou a ZSSR v oblasti športu, ale okrem toho sa tiež snažil presvedčiť sovietskych kolegov, že by vzájomným vzťahom oboch krajín prospelo, keby Treťjak mohol odísť do NHL. Ako prvý reprezentant komunistickej veľmoci.

V Kanade sa tým nápadom nadchli o rok skôr. Treťjak bol v zámorí s CSKA Moskva (porazili Canadiens 5:0) a pri rozhovoroch s novinármi nečakane prezradil, že by ho lákalo zahrať si za Montreal, ak by sa NHL dohodla so sovietskymi úradmi. Podobne, ako to predtým prešlo v prípade československých veteránov Ivana Hlinku, Jiřího Bublu, Jaroslava Pouzara a spol.

Už toto vyjadrenie naznačovalo, akú mimoriadnu pozíciu v sovietskom hokeji Treťjak má. Komukoľvek inému by po podobných slovách zobrali cestovný pas a predvolali si ho na generálny štáb.

Dokonca si trúfol verejne kritizovať trénera Viktora Tichonova. Aspoň v zámorí. Opakovane tvrdil, že keby ho nechal dochytať kľúčový zápas s Američanmi na ZOH 1980 (vystriedali ho po prvej tretine za stavu 2:2), mohla zlaté medaily získať zborná.

K ambíciám ísť do NHL podotkol, že prestup by pre neho prichádzal do úvahy po zimných olympijských hrách v Sarajeve (svetový šampionát sa v roku 1984 nekonal). Mohla by to byť bodka za dlhou a úspešnou európskou kariérou.

V drafte vyššie ako Fetisov

Montreal sa vo svojich plánoch spoliehal na tri veci:

▪️ Treťjak je po tridsiatke pre sovietsky hokej neperspektívny a v záujme reprezentácie aj CSKA bude, aby dôstojne uvoľnil miesto mladším.

▪️ Hoci k perestrojke bolo ešte ďaleko, súdruhovia už začali uvoľňovať zaslúžilých hráčov na Západ: v roku 1979 mohol Vladimir Šadrin odísť do Japonska, krátko po ňom Alexander Jakušev do Rakúska (pravda, tí nehrali za armádne CSKA).

▪️ Kanada mala so Sovietskym zväzom relatívne pozitívne vzťahy. Americké kluby by asi boli bez šance, ale Treťjakov prestup do tímu Canadiens sa nezdal byť utópia.

Do vyjednávania sa veľmi skoro zapojil Alan Eagleson, šéf hráčskych odborov NHLPA a prominentný agent, ktorý bol so Sovietmi vždy zadobre. V roku 1972 ich presvedčil, aby kývli na ponuku zúčastniť sa Summit Series (Séria storočia), neskôr organizoval Kanadský pohár a nezaobišiel sa bez neho žiadny medzinárodný súboj v Severnej Amerike.

Oživil kontakty v Moskve a niekoľkokrát sa zišiel aj so sovietskym veľvyslancom v Ottawe. A nesprával sa ako trochár: do zámoria chcel rovno priviesť aj útočníkov Sergeja Kapustina a Viktora Žluktova.

Canadiens sa však držali akcie Treťjaka a vedeli, že zo všetkého najskôr ho potrebujú draftovať. Onedlho po úteku bratov Šťastných totiž v zámorí zaviedli pravidlo, že každý Európan túžiaci hrať NHL musí prejsť touto procedúrou.

V júni 1983 si teda Montreal vybral sovietskeho brankára zo 138. pozície. Nezvyčajne vysoko - keď si klub o päť rokov skôr chcel poistiť Vjačeslava Fetisova, počkal s tým až na voľbu číslo 201. Teraz šiel Vladislav Treťjak na rad výrazne skôr ako napríklad Dominik Hašek alebo Sergej Makarov.

Ďalšiu sezónu potom mali Canadiens na to, aby transakciu dotiahli do úspešného konca.

Prečo taký rozruch?

Keby o týchto zákulisných ťahoch vedeli fanúšikovia v Československu, asi by sa čudovali, prečo sa strhol taký rozruch práve okolo Treťjaka.