BRATISLAVA. Vo štvrťfinále majstrovstiev sveta 2012 zavelil k obratu. Zdalo sa, že slovenským hokejistom dochádzajú v súboji s Kanadou sily. 

Šesť minút pred koncom zápasu, za stavu 2:3 pre tím javorových listov, vyrovnal rýchlonohý Milan Bartovič. Útočník na dvakrát prekonal kanadského brankára.

Slovensko si napokon zo šampionátu odnieslo striebornú medailu. 

„Jednoznačne, je to môj životný gól. Rád na to spomínam. Ľudia mi to doteraz pripomínajú. Keď som ukončil kariéru, tak som dostal ďakujúce správy aj za tento gól proti Kanade. Pomohol nám k poslednej medaile na majstrovstvách sveta. Dúfam, že ďalšia bude už čoskoro,“ prezradil štyridsaťdvaročný bývalý reprezentant. 

Jeho gény zdedil syn Adrien. Šestnásťročný útočník sa vydal v šľapajach svojho otca. Striebornú medailu si sám poťažkal. Mal vtedy päť rokov. Zápasy zo spomínaného šampionátu si pozrel iba pred nedávnom. 

Za odmenu cukríky

Milan Bartovič strávil najviac sezón v českej extralige v Liberci. Nezabudnuteľné pre neho boli aj štyri sezóny v drese bratislavského Slovana, s ktorým dvakrát postúpil do vyraďovacích bojov KHL. 

„Spomínam si, že som chodil za otcom do šatne. Bolo to v Slovane a Liberci. Začal som hrávať hokej kvôli otcovi. Bolo to super, pretože s ostatnými deťmi hokejistov sme v šatni hrávali hokej tiež. Ako každý, tak aj ja, som sa chcel čo najviac na svojho otca podobať. Chcel som byť útočník a dávať góly. To máme s otcom podobné,“ rozhovoril sa Bartovič mladší. 

Otec syna brával na ľad od malička. Keď mal Adrien štyri roky, prihlásil ho do prípravky. 

„Musím povedať, že veľmi ho to nebavilo. Prvé tri-štyri tréningy síce korčuľoval, ale musel som brať na tréning cukríky, aby som ho viac motivoval. Vravel som mu, že ak prekorčuľuje celé klzisko, dostane cukrík za odmenu. Vždy prišiel a pýtal si ho. To však boli začiatky. Po mesiaci už začal trénovať s tímom a korčuľovať. Potom ho to bavilo,“ prezradil bývalý hokejista. 

Adrien však na cukríkovú metódu zabudol. „Nespomínam si na to,“ pokrčil ramenami. 

Rady od otca si cení

Po ukončení aktívnej kariéry sa Milan Bartovič vydal na trénerskú dráhu. Minulú sezónu pôsobil ako asistent trénera v Dukle Trenčín. V lete má na starosti partiu chlapcov, medzi ktorými je jeho syn alebo syn Branka Radivojeviča – Luka. 

„Myslím, že ich to baví. Som rád, že ich môžem zdokonaľovať v tomto hokejovom umení.“

Je na syna prísnejší ako na ostatných hráčov? 

„Vidí na mne chybičky, ktoré si na ostatných nevšimne. Je to dobré. Potrebujem to a som za to rád. Určite je prísny,“ povedal Adrien. 

„Mám rád poriadok u hráčov ako každý tréner. Musia robiť veci poctivo a neflákať sa. To sú klasické trénerské frázy. Rozumiem si však s nimi aj mimo ľadu. Vieme sa spolu zabaviť,“ dodal otec. 

Adrien zdedil po otcovi rýchlosť. Na synovi sa snaží v skorom veku odstrániť zlozvyky, s ktorými on sám dlho bojoval. 

„Má niektoré veci, ktoré som ja nemal na sebe rád a snažím sa ho na to upozorňovať. Viem, že tieto zlozvyky nie sú ideálne. Ak chce byť na top úrovni, tak ich treba odstrániť. Sú to rôzne hokejové detaily hry. Napríklad, keď namiesto oblúku zastaví a podobne. 

Ja som to pochopil až neskôr, keď som mal približne dvadsaťosem rokov. Hokej je však teraz úplne inde. Chalani by mali byť pripravení už v osemnástich rokoch a vedieť to, čo sme my vedeli až neskôr. Je to rozdiel, keď som vyrastal ja. Niekto mi povedal, že niečo robím zle, ale nevysvetlil mi prečo. Teraz je komunikácia na inej úrovni,“ zhrnul bývalý útočník. 

„Snažím sa si tieto rady brať k srdcu. Niekedy je to ťažšie. Určite mi to však pomôže,“ dodal syn. 

Zvučné meno môže byť zradné

Bývalý úspešný reprezentant si myslí, že na syna je pre jeho meno vytváraný oveľa väčší tlak. 

„Je jasné, že ak príde niekto na zimný štadión a spozná iba jedno meno na drese, tak si ho bude všímať. Nie je to ľahké. Je na neho vytváraný tlak už od malička. Každý od neho očakáva, že sa s priezviskom presadí. Nie vždy to tak musí byť. Je dôležité, ako si to nastaví v hlave,“ uviedol. 

Vychovať úspešného hokejistu nebolo jednoduché ani pred tridsiatimi rokmi ani teraz.

VIDEO: Otázky na otca a syna

„Konkurencia za našich čias nebola tak veľká ako teraz. Na druhej strane, podmienky sa zlepšili. Je to dvojsečné. V konečnom dôsledku je to všetko na hráčovi. V prvom rade to musí chcieť hráč a musí byť uvedomelý, čo chce dosiahnuť a prispôsobiť sa tomu. Musí na sebe pracovať ako píla. Neskôr sa prispôsobuje celá rodina,“ pokračoval Milan. 

Skúsenosti zo zahraničia

Podobne ako otec, aj Adrien odišiel v mladom veku do zahraničia. Bartovič starší mal osemnásť rokov, keď zamieril do zámoria. Syn mal o tri roky menej. Za cieľovú destináciu si zvolil Švédsko.