CHICAGO. Bol piatok 12. júna. Lepší deň, ako začiatok víkendu, pre veľkú hokejovú udalosť hádam ani neexistoval. Prišlo siedme stretnutie finálovej série medzi Pittsburghom a Detroitom.

Dva kluby sa vo finále stretli druhý raz po sebe. V NHL je čosi také anomáliou.

Pittsburgh oplatil Detroitu prehru spred roka. Vtedy zvíťazili skúsenosti Red Wings, teraz mentálne nastavenie mladého jadra, ktoré nechcelo okúsiť ďalšie sklamanie.

Joe Louis Arena zostala po prehre domácich „červených krídel“ 1:2 rozčarovaná. Oči fanúšikov oboch tímov sa upierali na hviezdneho hráča s číslom 81.

Toho ubíjalo déjà vu ako z najhoršieho sna. Po roku mu zostali opäť len oči pre plač. Marián Hossa bol v roku 2008 súčasťou tímu Penguins. Keď to nevyšlo s nimi, chcel vyhrať v Detroite.

Internetom kolovali vtipy, nejeden fanúšik Pittsburghu sa škodoradostne posmieval a Hossa, ktorý pred tou sezónou odmietol ponuky „tučniakov“, vedel, že v tom momente mohol namiesto sklamania prežívať najväčší úspech kariéry.

„Nasledovalo najťažšie leto mojej kariéry,“ spomínal v podcaste Spittin' Chiclets. „Povedal som si však, že toto ma nezlomí, ale urobí silnejším. A tak som sa stopercentne sústredil, tvrdo trénoval, nepočúval vtipy na moju osobu a makal ešte viac ako dovtedy.“

Nezávideniahodnú situáciu premenil na lekciu. A o niekoľko mesiacov neskôr sa začala časť jeho kariéry, vďaka ktorej bude jeho číslo vyradené a meno nesmrteľné.

Odmietol Crosbyho aj Lemieuxa

Hossova cesta však bola kľukatá a plná zvláštnych rozhodnutí. Odmietal milióny a ponuky, ktoré by iní brali všetkými desiatimi.

Vo svojom výbere nezohľadňoval len peniaze.

Keď bol jedného dňa v lete 2008 na Slovensku, začal mu zvoniť mobil. Na ňom svietilo americké číslo.