HKM Zvolen je v tabuľke Tipos Extraligy až na siedmom mieste. Minuloročný finalista pre slabšie výkony angažoval v januári kanadského trénera. 57-ročný JAMIE RUSSELL má počas svojej kariéry mnohé skúsenosti, pôsobil prevažne v univerzitnej NCAA, ale viedol aj kluby v ECHL.

Ako vníma príchod na Slovensko a prečo vôbec prišiel?

Sympatický a dobre naladený kormidelník v rozhovore pre Sportnet hovoril aj o tom, aký je tréner a čo by chcel do Zvolena priniesť. Prezradil aj, ako to vyzerá s Marošom Jedličkom.

"Chcem stmeliť skupinu a vyhrať titul. Je to výzva, lebo času je málo. Moja priorita je spoznať hráčov ako ľudí. Spoznať, čo im pomáha podávať dobré výkony, kde treba zatlačiť a byť pre nich dostupným. Vidím to ako partnerstvo medzi mnou a hráčmi. Nie je to o tom, že ja im diktujem, čo robiť."

Ako ste sa dostali na Slovensko?

To je skvelá otázka. Moje pozadie je vo vysokoškolskom a profesionálnom hokeji v zámorí a tam prichádza k mnohým zmenám a sťahovaniam. Mám troch synov a keď prišiel Covid, povedali sme si, že sa budeme sťahovať a ja som prijal pozíciu na South Kent School. Počas mojej prvej sezóny tam pôsobil David Grosek, ktorého otec Matthew je zo Slovenska.

Spoznal som sa s ním a mali sme veľmi dobrý vzťah. On sa ma opýtal, či by som mal na ďalší rok záujem o nejakých slovenských hokejistov, ktorých by sme u nás pripravovali na univerzitnú cestu v NCAA. Prišiel Marián Moško, ktorý hral za Slovensko na MS do 20 rokov a Šimon Bečár, ktorý hral na juniorských MS o dva roky skôr.

O rok na to prišlo ešte viac Slovákov. Tobias Pitka, Jakub Kopecký či Richard Baran. Prišli a mali s nami dobrú skúsenosť. Potom som hovoril s Miroslavom Šatanom a on sa ma opýtal, či by som nemal záujem prísť na Slovensko. Ja som mu odvetil, že nad niečím takým som ani nerozmýšľal. Spojil ma s manažmentom Zvolena a veci sa udiali veľmi rýchlo. Páčilo sa mi, čo som počul a zrazu som na Slovensku.

Predtým ste ale nikdy netrénovali mimo USA. Ako vyzeralo rozhodovanie skúsiť niečo úplne iné?

Moji traja synovia už skončili strednú školu. Najstarší je teraz tréner, stredný hrá v USHL za Green Bay a najmladší je prvák na univerzite vo Washingtone D.C. Takže deti sú už mimo domu.

Opýtal som sa teda mojej manželky, či by súhlasila s tým, aby som išiel za oceán na niečo vyše troch mesiacov. Je to príležitosť skúsiť novú úroveň a štýl hokeja a zároveň vidieť nový životný štýl a novú časť sveta. Ako tréner sa učím celý život. Stále sa musíte posúvať a hľadať nové spôsoby, ako robiť veci. Bola to pre mňa veľmi lákavá ponuka a zatiaľ sa mi to veľmi páči.  

Ako sa vám páči Slovensko?

Je to úžasné. Je skvelé, že môžem spoznať aspoň trošku krajinu. Keďže je v extralige reprezentačná prestávka, mohol som vybrať aj na výlet do Budapešti. Predtým sme išli na zápas na východ a bolo krásne vidieť hory, lyžiarske strediská. Príroda je nádherná. Väčšinou cestou na zápasy sledujem filmy, ale teraz som len pozeral von oknom a sledoval okolie.

Ľudia sú fantastickí, správajú sa ku mne skvele. Veľmi sa mi páčil aj prvý z prípravných zápasov Slovenska proti Nemecku, na ktorý som sa bol pozrieť, atmosféra bola vynikajúca, pripomínala mi univerzitné stretnutia v USA. Zatiaľ to je fantastická skúsenosť.

Ak budete mať čas, mali by ste zavítať do Tatier.

Áno, priorita sú tréningy a príprava tímu a času nie je až tak veľa. Ale určite by som chcel spoznať a vidieť toľko, koľko sa bude dať.

Dlho ste trénovali aj v univerzitnej NCAA, kde hrajú aj slovenskí hokejisti. Je to dobrá liga pre vývoj hráčov?

Som zo západnej Kanady, ale na univerzitu som išiel do Ameriky, kde som mal štipendium. Bola to skvelá skúsenosť, kde som sa mohol aj vzdelávať. Myslím si, že teraz je vidno, koľko hráčov sa do NHL dostáva práve z tejto ligy.

Dostávajú to najlepšie z oboch spektier. Úžasnú príležitosť na ľade v kombinácii so špičkovým vzdelaním. Myslím si, že tento model je dobrý. Vždy ma prekvapí, aký progres dokážu títo hráči spraviť za štyri roky na vysokej škole, na ľade aj mimo neho.

Prichádzajú ako chlapci a odchádzajú ako muži. Univerzitný hokej robí skvelú prácu v príprave hráčov na ďalší krok a na ich budúcnosť v NHL.

Ako hodnotíte kvalitu extraligy?

Tempo hry je vysoké. Ja sa snažím zmeniť štýl našej hry na trochu viac severoamerický. Úroveň hokejových zručností je fantastická a veľmi dobrá je aj schopnosť hráčov vymyslieť niečo v situáciách, kde nemajú veľa priestoru.

Ako veľmi je to iné od toho, na čo ste boli zvyknutý?

Klzisko je väčšie a tým pádom je aj štýl hry trochu iný. Som rád, že tu nehráme zápasy v dňoch idúcich za sebou. Cestovanie je jednoduché, zatiaľ čo vzdialeností v USA sú veľké. Prichádzam z profesionálneho amerického prostredia, kde hráte 72 zápasov a občas sa hrá v piatok, sobotu aj v nedeľu s cestovaním medzi tým. Niekedy hráte štyri zápasy za päť dní. Je to tam trochu boj o prežitie. Menšie vzdialenosti a to, že sa nehrá v dňoch za sebou, zdvíha úroveň hokeja.

Zvolen bol v minulých rokoch jedným z najlepších tímov extraligy. V posledných troch sezónach obsadil všetky tri medailové pozície. Teraz je siedmy a bojuje o najlepšie šestku. Ako vidíte situáciu v klube?

Nemôžem veľmi hovoriť o tom, čo bolo predtým, ako som prišiel. Som však spokojný s tým, ako hráme. Odkedy som prišiel, odohrali sme štyri zápasy a tri z nich sme vyhrali. Náš cieľ je zlepšovať sa každým zápasom.

Neostáva ich už veľa a tak bojujeme, aby sme sa dostali do top šestky. Chceme, aby v našich stretnutiach bola druhá tretina lepšia ako prvá a tretia najlepšia. Chceme, aby bol nasledujúci zápas lepší, ako ten predtým. Robíme kroky k tomu a chceme byť tímom, proti ktorému sa v play-off bude hrať ťažko. Spravili sme nejaké zmeny, angažovali sme hráčov a tí zranení sa uzdravujú.