Má za sebou debutovú profesionálnu sezónu. Zažil v nej premiérový gól v AHL, ale i povolanie do prvého tímu Vegas Golden Knights, kde rozcvičoval slávneho Jacka Eichela.

Ročník 2023/24 v ňom zanechal množstvo pozitívnych dojmov a skúseností. JAKUB DEMEK o nich rozpráva s veľkým zanietením. Veľmi ho motivujú a často pri zážitkoch z hokeja vo Vegas či v Kanade používa slovo "neskutočné".

V obsiahlom rozhovore pre Sportnet sa podelil o tieto spomienky. Hovorí o tom, ako sa cítil, keď stál na rovnakom ľade ako Matthews, o živote hokejistu v "meste hriechu" či o tom, koľko si zarobil za týždeň v prvom tíme Golden Knights.

Leto trávite v Košiciach. Ako? Dá sa hovoriť o nejakej “dovolenke”?

Je to prevažne makačka. Je skvelé vidieť rodinu a byť tu v Košiciach, ale je to najmä o tréningu a snahe zlepšovať sa. 

Ale nejakú dovolenku ste stihli? 

Po kempe vo Vegas som s kamarátmi skočil na týždeň do Turecka, tak sme si trošku oddýchli.

Neviem, ako ste na tom s horúčavami, na ktoré sa na Slovensku sťažujeme, ale vy už v podstate žijete v Nevade, čiže ste na ne zrejme zvyknutý. 

Počas leta je to tam hrozné. To som aj rád, že tam nie som. Počas celého roka je to pekné, krajšie ako mať -30 ako v Edmontone, ale počas leta je tam denne aj 45-47 stupňov a to už je príliš veľa. 

Žili ste v chladnom kanadskom podnebí v Edmontone či v Kamloops. Ako ste si zvykli na horúčavy v Nevade? 

Veľmi rýchlo, keďže mám rád teplo. Nie až takéto extrémne, ale myslím si, že je to lepšie ako byť v –30 stupňoch, keď vyjdete vonku a hneď vám zamrznú mihalnice. Je to príjemná zmena. 

Nevplýva to na ľad? Musí byť iné robiť ľad pri –30 stupňoch v Edmontone a +30 v Nevade. 

To by som veľmi nepovedal. Vo Vegas musia splniť najvyššie požiadavky, takže je ľad perfektný, či je vonku 47 alebo 20 stupňov. 

Vyrastali ste v Beniakovciach. Ako vplýva život v Las Vegas na chalana z dediny? 

Keď som prvýkrát prišiel do Edmontonu, všetko som si natáčal. Bolo to ako z filmu, niečo neuveriteľné. Potom som si na to zvykol. Stále však nemám rád veľké mestá. Radšej bývam niekde na dedine. Verím, že jedného dňa si postavím vlastný dom mimo mesta. 

Teraz bývate ako? 

So spoluhráčom sme si prenajali apartmán takisto trochu mimo mesta, aj keď nie úplne mimo. Je to ďalej od centra, ale v centre nikto nebýva, keďže je to párty mesto a to by asi nebol dobrý nápad. Máme okolo seba pekné prostredie. 

Nemáte v Beniakovciach ešte sochu? Asi nikto vašu obec tak nepreslávil v Amerike ako vy. 

Nie. (smiech) Je to trošku vtipné, ale v Beniakovciach sa poznáme navzájom a nikto to nerieši.

Takže tam nie ste za hviezdu. 

To nie. Vyrastal som tam od šiestich-siedmich rokov.

Ako vyzerá vaša letná príprava? 

Na jej začiatku v júni som budoval silu a kondíciu. Po kempe už sa viac sústredím na ľad, dostávam sa do zápasovej kondície, aby som bol v septembri v top forme.

Máte vytýčené, na akých cieľoch chcete najviac zapracovať? 

Predovšetkým na akcelerácii a na rýchlosti. Stále mi v tomto ešte na hráčov z NHL kúsok chýba. Na tom sme zapracovali a robím progres. 

Paradoxne ste prvý gól v AHL strelili po úniku za obranu. 

Áno, sám som bol prekvapený, že viem korčuľovať tak rýchlo. (úsmev)

VIDEO: Prvý gól Jakuba Demeka v AHL

Vyplynulo to z herného systému? Viem, že ste mali skôr defenzívnejšie úlohy. 

Vtedy sa nám zranil jeden hráč a tréner ma dal do druhého útoku. Dostal som šancu s lepšími hráčmi. Vtedy mi to tam nejako vyšlo ako aj celý zápas v podaní našej lajny. Darilo sa nám v každej tretine. Ten zápas sme, myslím, aj otočili. 

Puk ste si nechali? 

Áno, mám ho odložený doma. Otec, kým som nebol doma, v mojej izbe zriadil jeho vlastnú “sieň slávy”, dal tam dresy, puky, suveníry. Pomaličky to rastie. 

Aká bola vaša prvá profesionálna sezóna? Ako vás posunula ako človeka a hokejistu?

Je to čosi nové. Už som veľakrát spomínal, že juniorský hokej je rozlietanejší, je o tom, kto je rýchlejší a šikovnejší. Pri mužoch je to extrémne vyrovnané, všetci sú takmer na rovnakej úrovni. Samozrejme, niekto je rýchlejší, niekto zas zručnejší, niekto je lepší v defenzíve, ale rozhodujú tam detaily a tie viete získať len skúsenosťami. 

Je to psychicky náročné? Posadí premiérová sezóna medzi mužmi človeka na zadok po príchode z juniorky? 

Ja som vedel, čo očakávať, lebo som zápasy v AHL už predtým videl a vedel som, ako to bude vyzerať. Ale na ľade je to iné ako na tribúne. Musel som si zvykať. Videl som, že tam už nie som taký dominantný ako v juniorke, kde som patril k vyšším hráčom a nevedeli ma odstaviť od puku. V AHL je takých 90 percent hráčov. Bolo to ťažšie zvyknúť si, ale myslím si, že som počas sezóny spravil dobrý progres.

Značnú časť ročníka predtým ste vynechali pre zranenie. Nebolo ťažké zvládnuť nabitý zápasový program, ktorý je v AHL? 

Mal som šťastie, že som v Kamloops v sezóne 2022/23 hral hokej až do júna, takže sa mi nazbieralo dosť zápasov. Nebolo to ideálne, ale patrí to k učeniu. Som rád, že mám rameno už v poriadku a neobmedzuje ma. 

Pred sezónou som nevedel, čo sa stane, či ma pošlú naspäť do juniorky alebo ma nechajú v AHL. Našťastie sa podarila AHL. Išiel som tam trochu s rešpektom, ale počas sezóny sa to zlepšovalo a už ten hokej podľa mňa stíham. 

Zakončili ste ju so 16 bodmi v 55 zápasoch, strelili ste 7 gólov. Ste s týmto spokojný? 

Spokojný asi nie. V juniorke som mával bod na zápas, ale, ako som vravel, mužský hokej už nie je len o tom. Ide aj o to, ako viete pracovať pre tím. Tímy si nevšímajú len hráčov s bodom na zápas, ale potrebujú aj hráčov do systému, ktorí ubránia oslabenia, zblokujú strely, dokážu sa obetovať pre tím. 

Tieto detaily treba zlepšovať a počas sezóny sa mi to darilo. Potom prišli skúsenosti, prišli góly, zápasy, v ktorých som odohral viac minút. Postupne to išlo dobrým smerom.

Využívali vás skôr v defenzívnych úlohách, boli ste na čosi také zvyknutý? 

Najviac som si musel zvyknúť, že som nehral presilovky. Kedysi som v takej chvíli vždy vybehol na ľad. Teraz som čakal, bránil oslabenia. Bolo aj obdobie, keď som nehral ani v oslabeniach, keď sa vrátili hráči z NHL a to bolo ťažšie, keďže som veľa nehrával. Potom som ukázal, že viem brániť a ku koncu sezóny, keď už o nič nešlo, som dostal šancu aj v presilovke. 

Pamätáte si na moment, keď vás povolali do prvého tímu Vegas Golden Knights?