NEW YORK. Bitky a hokej. Fenomén. 

Výmeny pästí by človek očakával skôr v bojových ako v kolektívnych športoch. Lenže hokej je špeciálny prípad. 

V najdynamickejšom kolektívnom športe sveta lietajú hokejisti po ľade aj 35 kilometrovou rýchlosťou. Ich strely dosahujú 160 kilometrov za hodinu a pri tom všetkom sa s nožmi na nohách zrážajú telo na telo a riskujú zdravie. 

Už teória znie nebezpečne a napínavo. Keď sa hodí úvodné buly, dejú sa veci omnoho rýchlejšie.

Hokejisti popri tej rýchlosti musia uvažovať. Nielen o tom, komu prihrať, kedy vystreliť a ako sa uvoľniť. Ale aj o tom, koho prišpendliť na mantinel, aby za to zaplatili čo najmenšiu daň.

Pästné výmeny si v hokeji prešli dlhou históriou a aj dnes v ňom majú svoje miesto. A aj keď odpoveď na otázku, či by sa nezaobišiel bez nich po vzore ostatných športov ako futbal, basketbal či americký futbal je zdanlivo jednoduchá, nemusí to tak byť. 

Pozn. Podcast bol nahrávaný v stredu.

1. Začiatky hokeja ako takého boli v Kanade už v 19. storočí poznačené násilím. Žiaľ, aj dnešné bitky majú základ práve v tomto temnom období. 

Vtedy mnohokrát vyzerali inak ako ich poznáme dnes. Hokejisti sa neraz mlátili drevenými hokejkami a ich výstroj bol veľmi chudobný na to, aby dobre absorboval tvrdé údery. Násilie dosahovalo také rozmery, že hokeju ako takému hrozil úplný zákaz, čím by sa zaradil k aktivitám ako kohútie zápasy. 

Hovorí sa, že sedemdesiate roky boli pre hokej krvavé a aj k tým sa dostaneme. Podľa historických záznamov sa však nerovnali začiatku 20. storočia. V knihe Hockey: A People's History sa píše, že len v roku 1904 zomreli v dôsledku násilia v hokejových zápasoch štyria ľudia.

NHL vznikla v roku 1917. Jednou z prvých dilem, ktorú musela slávna súťaž riešiť, bola, čo s bitkami. Na jednej strane každý chápal, že neopodstatnené násilie nie je cesta, avšak liga o bitky nechcela úplne prísť, keďže už v tej dobe boli skvelým marketingovým ťahákom vďaka popularite boxu. 

A tak boli v roku 1922 zavedené päťminútové tresty pre každého hráča, ktorý zhodí rukavice v snahe pobiť sa so súperom. Nešlo o zákaz, ale hokejisti museli pochopiť, že za svoje činy budú pykať, a tak si museli rozmyslieť, či im stojí za to oslabiť tím. 

Bitky sa postupne vyvinuli zo zbytočných krvavých kúpeľov občas končiacich smrťou na akúsi samoreguláciu tvrdých faulov. Pred niekoľkými rokmi či desaťročiami mal každý tím v mužstve jedného alebo viacerých bitkárov, ktorých úlohou bolo dohliadať na poriadok na ľade. 

Dodnes platí, hoci v menšej miere, že kto si dovolí na hviezdu alebo “prekročí čiaru” príliš tvrdým, hoci možno legálnym bodyčekom, musí čakať odvetu a zhodiť rukavice. Rozšíreným názorom je, že bitkári sú akísi policajti na ľade. 

NHL čelila v ostatných rokoch mnohým žalobám za trvalé následky bývalých hráčov. Tí sa sťažovali na tvrdé zákroky, ktorých následkom čelili otrasom mozgu. Paradoxne, v ich regulácii môžu pomôcť práve bitkári. Za likvidačný zákrok totiž nehrozí hráčovi iba vylúčenie, ale aj stret s najstatnejšími chlapmi v súperovom drese. 

2. V máji 2021 sa udial incident, keď Tom Wilson z Washingtonu krosčekoval na ľade tvárou nadol ležiaceho Pavla Bučneviča a následne takmer prizabil Artemija Panarina. Absolútne stratil sebakontrolu. 

Rangers však nemali bitkára, ktorý by si ho podal, a tak sa známy provokatér aj po skončení besnenia vysmieval súperovi.

VIDEO: Besnenie Toma Wilsona proti New Yorku Rangers

Čo spravila disciplinárka NHL? Wilsonovi dala pokutu 5000 dolárov za krosček Bučneviča a nad bitkou s Panarinom mávla rukou. 

A takýmto spôsobom vlastne sama liga privoláva pretrvávanie bitiek. Ak si s hráčmi ako Wilson nedokáže poradiť ani disciplinárka - oficiálne nazvaná ako Oddelenie pre bezpečnosť hráčov - musia to urobiť hokejisti ručne-stručne. Rangers v nasledujúcej sezóne podpísali zmluvu s bitkárom Ryanom Reavesom.

3. Opísaný jav je asi najrozumnejším argumentom, ktorý vysvetľuje prítomnosť bitiek v NHL. Tá má klesajúci trend, ani zámorský hokej už nie je tak tvrdý ako býval. 

V rokoch 1973 a 1974 trebárs Philadelphia Flyers, známi prezývkou “Broad Street Bullies”, vybojovali násilným štýlom hokeja Stanley Cup. Dnes by to neprešlo, pre tvrdšie pravidlá aj momentálny trend.

VIDEO: Prvá bitka Juraja Slafkovského v NHL

4. Bitky v dnešnom období sú teda podľa mňa skôr opodstatneným vyústením daných situácií. 

Zároveň majú podľa mnohých hokejistov schopnosť nabudiť mužstvo a takpovediac “vyhrať zápas”. 

Zrejme nie je náhoda, že sa Juraj Slafkovský v tom istom zápase pobil a následne strelil víťazný gól v samostatných nájazdoch. Stačilo si všimnúť jeho pohľad z trestnej lavice. Vyzeral veľmi motivovane, akoby si hovoril: “Dnes to tímu vyhrám ja.”