Alexandra Ovečkina považujú za jedného z najlepších hokejistov všetkých čias. S Ruskom získal tri tituly majstra sveta, s Washington Capitals Stanleyho pohár, v nedeľu sa stal historicky najlepším strelcom NHL, keď strelil 895. gól a prekonal Wayna Gretzkého.

Trochu iný pohľad na hokejovú hviezdu ponúka SLAVA MALAMUD, bývalý ruský novinár žijúci v USA, ktorý roky sledoval Ovečkinovu kariéru vo Washingtone a ako reportér denníka Sport-Express sa zúčastnil na viacerých svetových šampionátoch a zimných olympijských hrách.

Ako ste vnímali boom, ktorý v Amerike vznikol okolo naháňačky za novým rekordom?

Pre hokej to bola veľká šanca uchmatnúť si v tvrdej konkurencii pätnásť minút pozornosti v televíznom spravodajstve. V USA teraz pútajú pozornosť skôr univerzitné majstrovstvá v basketbale, vrcholí základná časť NBA.

NHL spravila všetko, aby túto naháňačku za rekordom promovala. Vymysleli jej názov GR8 Chase, zhotovili špeciálne logo, len aby získali pozornosť médií.

VIDEO: Rekordný gól Alexandra Ovečkina

Podarilo sa?

Na 24 hodín určite. Bola to najväčšia hokejová udalosť v danom momente, s výrazným mediálnym pokrytím v USA. V Kanade ste ju, prirodzene, nemuseli ani promovať.

Deväťdesiat percent Američanov však vzápätí zabudne, čo sa vlastne stalo, budú si pamätať, že ten chlapík sa stal pre niečo slávny, ale nebudú vedieť, aký rekord prekonal.

Ako učiteľ matematiky veľmi dobre viem, že Američania nemajú v obľube zložité čísla (smiech). V Kanade je to samozrejme iné.

Kariéru Alexandra Ovečkina ste sledovali od jeho mladých čias. Aký bol, keď prišiel do Severnej Ameriky?

Bol som v roku 2004 jediný ruský akreditovaný novinár na drafte NHL, Ovečkinovi a Malkinovi som robil aj tlmočníka. Mimochodom, Ovečkin hovoril lámanou angličtinou, ale Malkin nevedel ani zaťať. Každý vedel, že Ovečkin je budúca hviezda.

Prvý raz som ho naživo sledoval na majstrovstvách sveta 2004 v Ostrave, kde hral pod Viktorom Tichonovom. Bol to posledný turnaj, na ktorom Tichonov viedol zbornú a pre Rusko sa skončil katastrofou, lebo nepostúpilo ani do štvrťfinále.

Bolo jasné, že Ovečkin bude jednotka draftu a že ho získajú Washington Capitals, ktorí vyhrali lotériu. Nebolo pochýb, že siahnu po ňom.

Už vtedy fanúšikovia vedeli o Sidneym Crosbym, takže sme tu mali až dva generačné talenty a ľudia sa nevedeli dočkať, ktorý z nich bude lepší. A okrem nich tu bol ešte aj Jevgenij Malkin.

Pamätám si aj na prvý Ovečkinov zápas po výluke v NHL v roku 2005 proti Columbusu. Hokej nebol dovtedy vo Washingtone veľmi populárny, Capitals mali mizerný tím.

Keď prišli do Washingtonu hrať tímy z hokejových miest ako Buffalo alebo Detroit, fanúšikovia Capitals boli v menšine. Ale už vtedy vedeli, že majú veľký talent, ktorý v budúcnosti dokáže veľké veci.

Začalo sa vďaka nemu vo Washingtone zaujímať o hokej viac ľudí?

V oblasti, ktorú poznáme pod skratkou DMV - čiže District of Columbia, Maryland a Virgina, hokej stále nie je veľký šport. Väčšina ľudí sleduje americký futbal alebo bejzbal.

Ale vďaka Ovečkinovi rástla popularita hokeja, deti nosili dresy s číslom osem, napodobňovali jeho oslavné gestá.

Hokej je teraz vo Washingtone populárnejší než basketbal, lebo Wizards hrajú príšerne.

Od začiatku pôsobenia bol na neho vyvíjaný tlak. Vo Washingtone sa takmer okamžite stal hviezdou tímu. Ako si zvykol na americký štýl života, na status celebrity?  

Nemusel si naň zvykať. V Rusku každý vedel, kto je. Bol to privilegovaný mladý muž, keďže jeho mama je dvojnásobná olympijská víťazka v basketbale. Doma si napríklad mohol dovoliť angažovať profesionálnych osobných trénerov.

So statusom celebrity už prišiel do Ameriky a tu v tom len pokračoval. Nosil luxusné značkové oblečenie, kupoval si drahé autá, navštevoval večierky. Užíval si to.

Rýchlo si vybudoval vlastný imidž. Na niektorých pôsobil charizmaticky, na iných ako namyslené decko. Napríklad aj známy hokejový komentátor Don Cherry ho za to kritizoval.

Čo mu vyčítal?

Takéto správanie nie v americkej športovej kultúre nezvyčajné, ale typické je najmä pre hráčov amerického futbalu či basketbalu. V hokejovej kultúre to bolo niečo výnimočné.

Hokej je v Severnej Amerike vnímaný skôr ako šport bielych farmárskych chlapcov, ktorí sa takto nesprávajú.

Pre tradičné hokejové kruhy v Kanade a americké oblasti ako Buffalo, Michigan, alebo Minnesota, kde sa hrá hokej v konzervatívnom prostredí na prestížnych univerzitách, bol Ovečkin úkaz, ktorý polarizoval spoločnosť.

Vyzeral skôr ako basketbalová hviezda než špičkový hokejista.

Ale média ho od začiatku prezentovali ako superstar. V sezónach, keď Washington nepostúpil do play-off alebo rýchlo vypadol, naznačovali, že je možno preceňovaný, až kým Capitals získali Stanleyho pohár.

V časoch, keď Washington nehral v play-off, alebo rýchlo v ňom vypadol, Ovečkin sa zakaždým ponáhľal na majstrovstvá sveta. Takýto vzťah k reprezentácii bol výnimočný aj medzi ruskými hokejistami.

Niektorí ruskí hráči, ako napríklad Sergej Fiodorov, sa koncentrovali na kariéru v NHL. Prízvukovali, že je to splnenie ich sna a reprezentácia sa ocitla na druhom mieste.

Ovečkina však výrazne ovplyvnili rodičia, ktorí boli veľkí patrioti - v ruskom význame tohto slova. Pre mamu, olympijskú víťazku, bola reprezentácia obrovská vec.

Nepamätám si, že by Ovečkin vynechal nejaký svetový šampionát pre únavu. Hral s veľkým zanietením a emotívne prežíval všetky úspechy aj neúspechy.

Spomínam si na olympijský turnaj vo Vancouvri, kde bol po debakli s Kanadou vo štvrťfinále veľmi rozladený a slovne zaútočil na fanúšičky, ktoré sa s ním chceli odfotiť.

Bol som aj na majstrovstvách sveta 2014 v Minsku, kde pri ruskom tíme pôsobil v pozícii PR manažéra Igor Larin. Z účasti na tomto šampionáte spravil propagandistickú akciu.

Mužstvo sa fotilo pri pamätníku druhej svetovej vojny, potom s tankom a vrchol bol, keď vydali tlačovú správu, že sa na Deň víťazstva inšpirovali výkonom Vladimira Putina, ktorý strelil v exhibičnom zápase osem gólov.

Bolo to celé smiešne. Ovečkin bol súčasťou všetkého. Keď Rusi získali titul, Putin prišiel do šatne a Ovečkina vrúcne vybozkával. Bol som pri tom.

Ruskí hokejisti v NHL trávia prevažnú časť roka v Severnej Amerike, kde sú konfrontovaní so západnými hodnotami. Ako je možné, že to na mnohých z nich nemá takmer žiadny vplyv, žijú vo svojej bubline?

Je to veľmi individuálne. Pamätám si napríklad dvoch slovenských hokejistov. Peter Bondra bol silno amerikanizovaný a Miro Šatan zasa nie. Takisto vám môžem dať viacero príkladov ruských hráčov.

Ovečkin pochádza z Moskvy, čo je metropola. Väčšina jeho priateľov sú Rusi. Nikdy netrávi leto v Severnej Amerike, vždy sa vracia domov, k svojim.

Nadštandardný vzťah Ovečkina s ruským prezidentom je známa vec. Myslíte si, že skutočne považuje Putina za dobrého lídra?

Určite. Nemyslím, si, že Ovečkin podrobne analyzuje politickú situáciu, sleduje správy a číta politické blogy.

V tejto veci je však veľmi ovplyvnený konzervatívnymi rodičmi, najmä mamou, aby rešpektoval moc, bojoval za slávu Ruska a aby miloval akéhokoľvek predstaviteľa ruského imperializmu.

Taťjana Ovečkinová pociťuje silnú nostalgiu za Sovietskym zväzom a Putin viackrát deklaroval, že vráti Rusku zašlú slávu zo sovietskych čias.

Šport a kultúra bola v Rusku vždy pod silným vplyvom ľudí ako prezident, lídri komunistickej strany a podobne.

Prominentní športovci a umelci boli pozývaní do Kremľa, kde dostávali medaily, tituly ako zaslúžilý umelec Sovietskeho zväzu alebo zaslúžilý majster športu. Toto všetko pretrvalo aj v Rusku.

Je to spôsob, akým si Kremeľ kupuje hviezdy kultúry a športu. V Rusku by šport neexistoval bez politickej podpory. Nemal tu nikdy prirodzené základy.

Vrcholový šport umelo vytvorili ešte v časoch Stalina ako prostriedok propagandy. Rusov nikdy nezaujímal šport ako taký. Dobre, možno s výnimkou futbalu. Tradičné ruské športy sú šach a rybolov.

Rusov zaujímajú vždy najmä víťazstvá, zaujíma ich boj za vlasť! Ovečkin sa s tým stopercentne stotožnil a Putin je niekto, kto to symbolizuje. Preto sa rád nechá pozvať k nemu do Kremľa, rád sa s ním fotí.

Keď sa v roku 2017 ženil, tak počas svadobnej hostiny Putin mladomanželom telefonoval, aby im zagratuloval. Ovečkin prerušil oslavu a dal Putina v telefóne nahlas, aby ho všetci počuli.

Keď Putin skončil, Ovečkin vyslovil vetu: Všetci vás milujeme. Jeho vzťah k Putinovi bol vždy nadštandardný. Aj Malkin je Putinov veľký fanúšik a mnoho športovcov sa správa veľmi lojálne, ale Ovečkin je v tomto ohľade extrém.

Zmenilo sa niečo na Ovečkinovom správaní po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022?   

Vojna sa začala už v roku 2014 obsadením Krymu a konfliktom v Donbase, o osem rokov neskôr Rusko iba naplno zaútočilo. Áno, zmenil svoje správanie a to tak, že sa dal do ústrania a vyhýba sa verejným politickým vyjadreniam. 

Nikto už nespomína „PutinTeam” (kampaň na podporu prezidentskej kandidatúry Vladimira Putina, ktorej súčasťou bol aj Ovečkin, pozn. red). Myslím si, že aj webová stránka stále funguje, len ju už neaktualizujú. 

Každý vám teraz povie, či už organizácia, NHL alebo jeho agent, aby ste nespomínali žiadnu politiku. 

Po začatí invázie na Ukrajinu Ovečkin vydal jedno vyhlásenie. Aj to iba prečítal text, ktorý mu pripravilo PR oddelenie klubu. Jediné gesto, ktoré urobil, bolo, že si odmietol vymazať z Instagramu profilovú fotku s Putinom. 

Médiám povedal príbeh, že sa bojí o svoju rodinu, ale to je jasný nezmysel. On to proste nechce urobiť. 

Stále obdivuje Putina a čaká na chvíľu, kedy to bude opäť verejne akceptované a postaví sa za neho. Od roku 2014 do roku 2022 bol Ovečkin veľmi oddaný Putinov podporovateľ. 

Washington okolo neho vytvoril akúsi bublinu. Zámorskí novinári sa ho nepýtajú na politiku ani na vojnu. Snaží sa ho klub takýmto spôsobom brániť pred nepríjemnými otázkami?   

Ako som povedal, Ovečkin vydal k vojne iba jedno stanovisko. Odvtedy je politika alebo vojna na Ukrajine v tíme Capitals tabu. Kto by sa napriek tomu na to pýtal, hrozilo by mu odobratie akreditácie. Viem o tom, lebo sa mi to stalo. 

Na svojom blogu ste vysvetlili, prečo ste skončili ako novinár. Kedy sa z vás stala vo Washingtone Capitals neželená osoba?   

V roku 2014. Keď sa začala vojna v Donbase, príliš som sa nezaujímal o politickú situáciu, bol som športový redaktor. Vedel som, že to, čo Rusko pácha na Ukrajine je zločin, ale nebral som to na začiatku tak vážne. 

Ovečkin bol v tom čase súčasťou stupídnej kampane s názvom „Zachráňme deti od fašizmu”. Bolo to hlúpe, ale on to bral veľmi vážne. Ukrajinu v príspevkoch označoval za fašistickú krajinu. Rusko bolo, naopak super, lebo proti tomu bojuje a zachraňuje deti. 

Toto bola veľká kampaň, ktorú v Rusku odštartovali po útokoch v Donbase. Hovorili, že oni zachraňujú deti. Bola to hlúposť. Ovečkin sa v tomto naplno angažoval a pomáhal šíriť klamstvá. Bol najvýraznejšou osobnosťou tejto kampane.

Na sociálnej sieti Twitter (teraz X) som si začal z neho preto uťahovať. Z Washingtonu Capitals mi potom začali chodiť maily, že je to neprofesionálne, nie som novinár a nemal by som chodiť na štadión. Neskôr mi zobrali akreditáciu. 

V roku 2014 sa udialo veľa vecí a ja som si uvedomil, že Rusko je fašistická krajina. Nechcel som mať s ňou nič spoločné a nechcel som robiť dopisovateľa pre ruské médiá. 

To, že mi Capitals odobrali akreditáciu, bolo iba druhoradé. Tak či onak som bol rozhodnutý skoncovať s tým. Nepovažoval som za správne robiť ruského športového novinára a vlastne tým podporovať Rusko. 

Navštívili ste odvtedy Rusko?  

Áno. Síce som skončil s prácou športového novinára, ale neskôr som pôsobil na polovičný úväzok ako spolupracovník IIHF. V roku 2018 som pokrýval MS v hokeji do 18 rokov v Čeľabinsku. Bol som tam dva týždne. 

Bolo to prvýkrát, čo som navštívil Rusko od roku 2014. A vlastne aj naposledy. 

V minulosti ste napísali, že Washington je vďaka Ovečkinovi ruský klub. Viete to vysvetliť?   

Dlhodobo si myslím, že Washington Capitals sú najviac ruský tím v NHL. Nie je to len kvôli Ovečkinovi. 

Capitals mali hráčov ako Alexander Siomin, Jevgenij Kuznecov, Semion Varlamov, v klube pôsobil aj Viktor Kozlov... Vždy mali v tíme skupinu Rusov. Navyše, Washington sa vždy snaží draftovať ruských hráčov. 

Je to preto, aby bol Ovečkin spokojný, ale taktiež preto, že v Rusku sú Capitals dlho vnímaní ako jeden z najlepších a najpopulárnejších klubov. Samozrejme, miesto mu časom prebrala Tampa, ktorá má tiež ruských hráčov a väčšie úspechy. 

Veľkým záujemcom o najpopulárnejší klub v Rusku je aj Columbus, ktorý má tiež dostatok ruských hráčov. 

Je otázkou, či pre politickú situáciu je vhodné pasovať sa do pozície „najväčšieho ruského klubu”, ale niektoré tímy to nezastaví. 

V roku 2018 sa Ovečkinovi vo Washingtone podarilo vyhrať Stanleyho pohár, bol to jeho najväčší sen. Ako to neskôr ovplyvnilo jeho hru?   

Myslím si, že ho to veľmi neovplyvnilo. Stále pokračoval v tom, čo robil aj predtým. Skôr ho zmenil vek. Už nebodyčekoval ako predtým, keď bol mladší, a najmä sa začal „motať” na ľade. 

Usadil sa v ľavom kruhu, odkiaľ strieľal najviac gólov. Ale to je normálne, že hráč sa zmení pre starší vek. 

Myslím si, že od roku 2018 sa zmenil pohľad na neho. V Amerike ho dlho vnímali ako hviezdu, ktorá nič nevyhrala. 

Nikoho nezaujíma triumf na MS v hokeji 2014 v Minsku, to je smiešne. Ovečkin nemá ani zlato z olympiády, ale to v zámorí nikoho nezaujíma. Vtedy získal Stanleyho pohár a pre Američanov sa stal víťazom. 

Keď som prišiel do Ameriky v 90-tych rokoch, veľmi sa mi páčil americký futbal. Stal sa zo mňa veľký fanúšik klubu Buffalo Bills. Štyrikrát za sebou postúpili do finále Super Bowlu, ale štyrikrát prehrali. 

Pre mňa, ako európske dieťa, to bolo super. Veď oni získali štyrikrát za sebou strieborné medaily. To je úžasné. Nechápal som, že prehrať vo finále Super Bowlu je najhoršia vec na svete. Pre Američanov to neboli strieborné medaily, hráči Buffala boli najväčší lúzri. 

V USA musíte vyhrať trofej, aby ste sa stali úspešnými. Ovečkin dovtedy nevyhral Stanleyho pohár a bol považovaný za neúspešného. Bol veľká hviezda, ale nebol víťaz. 

Vtedy sa to vnímanie zmenilo. Teraz sa stal z neho rekordér, ale v prvom rade je víťaz pohára. A na tom v Amerike záleží najviac. 

Myslíte si, že Ovečkin stále sníva o olympijskom zlate?  

Samozrejme. Bude to ďalšia príležitosť, ako sa dostať do Kremľa, ďalšia príležitosť, ako sa stretnúť s Putinom. Je to jeho sen, dostať Rusko opäť na svetové výslnie. 

Okrem toho si myslím, že po skončení kariéry bude súčasťou politiky. Neviem si ho predstaviť ako trénera, najmä pre jeho temperament a osobnosť, ale ktovie, možno sa mýlim. 

Ale myslím si, že určite bude nejakým spôsobom zapojený do politiky. Možno ako najväčšia tvár ruského fašizmu, pretože to ho veľmi baví (smiech). 

Zrejme posledná možnosť pre Ovečkina bude budúci rok na ZOH 2026 v Miláne. Aj to za predpokladu, že Rusko bude súčasťou turnaja. 

Myslím si, že Rusko nebude súčasťou MS vo futbale v roku 2026, pretože nehrali kvalifikáciu. 

Ale čo sa týka hokeja, viem si predstaviť, že niekto z mocných sveta, napríklad Trump, povie, že Rusko už nemá zákaz a dostane ich na ZOH do Milána. Aj keď René Fasel už nie je súčasťou IIHF. On bol totiž dobre platený ruský agent. 

Ale kto vie, čo sa stane? NHL dúfa, že Rusi si v Miláne zahrajú, pretože ich chce vidieť na Svetovom pohári v roku 2028.