Naša hra prinášala ľuďom radosť, anglická bola uspávanka. Slovensko sa priblížilo svetu

GELSENKIRCHEN. Slovenskí futbalisti v osemfinále EURO 2024 prehrali s Anglickom 1:2 po predĺžení.

• Informácie o EURO 2024 (prehľad)

Bolestivý koniec na turnaji hodnotia experti Sportnetu Jozef Danko, Roman Lazúr a Rastislav Urgela.

Danko: Strelec mohol byť hrdinom

Najdôležitejšie na začiatku je poďakovať celému tímu, všetkým ľuďom, ktorí tam boli, hráčom, celému realizačnému tímu, všetkým okolo za všetky pozitívne futbalové emócie, ktoré sme v posledných týždňoch mohli zažiť.

V zostave bol otáznik pri hrotovom útočníkovi. Strelec týmto zápasom potvrdil oprávnenosť svojej nominácie na šampionát. Ukázal, že naozaj má potenciál byť vynikajúcim ofenzívnym hráčom, ktorý nám pomôže aj v reprezentácii.

Nie je typický hrotový útočník, ktorý bude čakať hore a spolieha sa, že ho nájdu, ale vie medzi líniami ísť proti lopte, nájsť si priestor a v tom spraviť kreatívnu prácu pre tím. V tomto je excelentný. Miestami pôsobí ako falošná deviatka. Keď mu má kto nabehnúť a doplniť ho, je veľmi platný pre družstvo.

Škoda, že mu nesadla tá 50-metrová strela. Keby to bol trafil, teraz sme všetci vysmiati. Mohol byť úplným hrdinom, takto hovoríme len o tom, že podal vynikajúci výkon.

Nudná piata liga na Slovensku

Naša hra naozaj prinášala ľuďom radosť. Pri tej anglickej je „safety first“ (bezpečnosť predovšetkým) slabý výraz.

Ak sme sa kedysi rozprávali o nudnej tiki-take, tak toto bola nudná piata liga na Slovensku.

Prihrám si doprava, prihrám si doľava. Prihrám prvému hráčovi, prihrám si znova naspäť. Žiadne riziko, žiadna kreativita, žiadna kolmá prihrávka, čo je jeden z najväčších trendov týchto majstrovstiev.

Tie najlepšie tímy si trúfajú cez jednu a niekedy aj cez dve línie zahrať vynikajúcu prienikovú prihrávku. Angličania za prvý polčas nemali ani jednu.

My na rozdiel od nich, keď sme získali loptu, tak sme stále boli rýchli, priamočiari, ale zároveň aj technicky vyspelí. Vedeli sme si poradiť aj v malých priestoroch, aj preniesť ťažisko hry, aj si z toho vytvoriť pekné príležitosti.

Naša hra priniesla ľuďom emócie, anglická bola uspávanka, ktorá nemá nič spoločné s favoritom turnaja.

Takúto nudu by ste nechceli pozerať a zažívať ani v nižšej slovenskej súťaži.

Bellingham ukázal svoju hodnotu

Žiaľ, potvrdila sa individuálna kvalita. Je nejaký dôvod, prečo Jude Bellingham hrá v Reale Madrid a prečo stojí sto miliónov eur. Stačil mu rok v Madride, aby si preniesol ich odvahu aj na reprezentačnú úroveň.

Koľko hráčov na svete si trúfne v poslednej minúte za takého stavu vyberať si taký spôsob zakončenia?

To mu treba uznať. Trápil sa, ale keď bolo najviac treba, tak spravil niečo geniálne a ukázal svoju hodnotu.

Bellingham nehral typického stredového hráča. Chodil často až na útočnú líniu vedľa Kanea, hrať druhého útočníka. Tam si ho preberali naši obrancovia.

Lobotka ostával v strede sám. Preto sa stávalo, že Bellingham ostal chvíľu na hrote, potom sa zobral a odišiel si niekam úplne do krídla po loptu. To Lobotka nemal šancu pokrývať.

Keď Bellingham chcel rozhýbať tím, bolo to na tom postavené, že stopéri s ním nepôjdu tridsať metrov. Stačilo, keď Lobotka práve vtedy bol dva metre od neho a nezachytil ten nástup a Bellingham už mal priestor, aby niečo vytvoril.

Ale aj keď tú loptu mal, bola tam slabá ponuka a minimálne riziko.

Nešli lopty do šestnástky

Veľká škoda úvodu predĺženia a inkasovaného gólu. Zbytočný faul. Keď sa ocitla na ihrisku dvojica Gyömbér a Toney, tak každý ich súboj sa skončil faulom, buď pre jedného alebo pre druhého. To nás trošku zrážalo.

Pár centimetrov chýbalo Petrovi Pekaríkovi pri jednej príležitosti. Na konci posledných minút mi chýbalo to, čo nám v závere riadneho hracieho času spravili Angličania, že keď musíte dať gól, tak preťažíte šestnástku a ide tam veľa-veľa lôpt. Vtedy sa niečo stane, napríklad že si niekto trúfne na nožničky.