Szandra Szöllősiová-Zácsiková dala Švédkam štyri góly.
TOKIO. Keď mala šestnásť, porovnávali ju k ikonickej hráčke Anite Görbiczovej. Vlani pred majstrovstvami Európy spochybňovali jej miesto v reprezentácii.
Maďarské hádzanárky na olympiáde v Tokiu postúpili do štvrťfinále a na úspechu mala podiel aj rodáčka zo Slovenska, 31-ročná Szandra Szöllősiová-Zácsiková.
Narodila sa v Komárne, vyrastala v obci Imeľ. Dedina s asi dvetisíc obyvateľmi má spoločné hádzanárske družstvo so susednými Nesvadmi, ktoré hrajú v druhej najvyššej súťaži.
Práve tam začala športovať aj Zácsiková, ale už od svojich štrnástich rokov hrávala v Maďarsku za Vác.
„Bola to tvrdá zmena. Otec sa ma spýtal, čo chcem v živote robiť: pracovať, alebo hrať hádzanú. Povedala som mu, že hádzanú milujem. Rozhodnutie sa zrodilo ľahko, ale odísť z domu bolo ťažké. Nie je jednoduché zbaliť si veci, sadnúť si do auta, rodičia ťa odvezú do iného mesta a nechajú ťa tam,“ opísala svoje začiatky Zácsiková v rozhovore pre portál Székelyhon. Priznala, že v tomto období veľa plakala.
Ženská hádzaná koncom 90-tych rokoch zažívala v Maďarsku obrovský boom.
Krajina spolu s Rakúskom hostila v roku 1995 majstrovstvá sveta, kde Maďarky získali senzačné striebro, začalo sa formovať aj hviezdami nabité družstvo Győru.
Talent 16-ročnej Zácsikovej si všimli v oboch veľkokluboch, v Győri i vo Ferencvárosi. Do Győru ju lákala sesternica, vtedy už maďarská reprezentantka Monika Kovacsiczová, do Ferencvárosu vtedajší tréner András Németh.
Práve on o Zácsikovej vyhlásil, že od čias Anity Görbiczovej nevidel taký hádzanársky talent.
Fenomenálna Görbiczová bola najlepšou hráčkou sveta v roku 2005, počas svojej bohatej kariéry päťkrát vyhrala Ligu majstrov, má dva bronzové medaily z majstrovstiev Európy, striebro a bronz zo svetových šampionátov a striebro z olympiády v Sydney 2000.
Možno aj vďaka tejto trénerovej poznámke si Zácsiková vybrala Ferencváros, kde sa rýchlo etablovala aj medzi ženami. Požiadala o maďarské občianstvo, a po uplynutí dvojročnej lehoty od jej štartov za slovenský mládežnícky národný tím sa ihneď dostala aj do reprezentácie.
S maďarským družstvom do 19 rokov získala striebro na majstrovstvách Európy junioriek a predstavila sa aj v tíme žien. Nemala ešte dvadsať, keď za Maďarsko hrala aj na majstrovstvách sveta v roku 2009.
Jej kariéru však trochu zabrzdilo, keď ešte ako plnoletá podpísala predbežnú zmluvu s tímom Krym Ľubľana a hoci si to neskôr rozmyslela, jeden rok musela stráviť v Slovinsku.
Síce získala titul i pohár, no zranila si rameno a musela na operáciu. Po nej sa vrátila do Budapešti a s Ferencvárosom dvakrát vyhrala PVP. Bola kľúčovou hráčkou, ale bola náchylná na kolísavé výkony.
V 24 rokoch oznámila, že preruší svoju kariéru. S bývalým hádzanárom Szabolcsom Szöllősim si založili rodinu, narodila sa im dcérka Hanna.
Po pôrode sa vrátila na ihrisko, ale znova sa zranila. Po druhej operácii ramena jej nedávali veľkú šancu na návrat na najvyššiu úroveň.
Jej sebavedomie bolo v ruinách. „Chcela som sa znovu nájsť,“ odôvodnila v rozhovore pre Nemzeti Sport, prečo v roku 2017 odišla z Ferencvárosu do Budaörsu.
„Bola som po operácii, neverila som si a neustále som mala výčitky svedomia, že netrávil dosť času s dcérkou. Trápila som sa, bola to špirála negatívnych myšlienok. Ak som v zápase pokazila prvú strelu, bol so mnou koniec. Bola som síce na palubovke, ale vnútorne som sa akoby pochovala,“ vysvetľovala svoje mentálne stavy.
Dostávala sa z toho pomaly a v septembri 2018 oznámila, že opäť čaká dieťa. Po narodení syna Borisza začala prežívať hádzanú inak.
Predtým, keď sledovala zápasy v televízii, len si vzdychla: tie baby sú skvelé a ja na ne nemám. Odrazu si však čoraz častejšie povedala: prečo by som to nemohla dokázať aj ja?
Dávala si postupné ciele. Na rozohratie si zvolila budapeštiansky klub MTK a vďaka svojím výkonom nechýbala ani v nominácii Maďarska na vlaňajšie majstrovstvá Európy.
Pre Zácsikovú to bol prvý európsky šampionát – zúčastnila sa na štyroch majstrovstvách sveta, ale kontinentálny turnaj musela vždy vynechať pre zranenia či materské povinnosti. Hoci niektorí fanúšikovia spochybňovali jej miesto v kádri, Zácsiková bola na šampionáte najlepšou strelkyňou Maďarska a dala najviac gólov aj v marci tohto roku v rozhodujúcom stretnutí olympijskej kvalifikácie so Srbskom.
Maďarky v ňom zvíťazili 31:23 a nadšene pózovali s letenkou do Tokia.
Na olympiáde sa maďarská reprezentácia rozbiehala pomalšie. V prvom stretnutí podali Maďarky dobrý výkon, s Francúzskom prehrali len o gól 29:30.
Potom však nepochopiteľne podľahli Brazílii 27:33 a nemali šancu ani proti Ruskám, ktoré vyhrali 38:31.
Následne však zverenky Gábora Eleka vyhrali nad Španielskom 29:25. V poslednom kole skupinovej fázy im zahrali do kariet aj ostatné výsledky a proti Švédkam nastúpili s vedomím, že keď ich zdolajú, tak im štvrťfinále neujde.
Maďarky si už v priebehu prvého polčasu vypracovali štvorgólový náskok, no v prestávke bol stav vyrovnaný 15:15. V úvode druhého dejstva však maďarský tím neinkasoval dlhých desať minút a znovu odskočil na 21:15.
Zbytočnými chybami síce ešte trochu zdramatizovali stretnutie, no na konci zápasu prišli v pravej chvíli aj presné zásahy Zácsikovej. Maďarsko vyhralo nad Švédskom 26:23, rodáčka zo Slovenska dala štyri góly.
Vo štvrťfinále v stredu sa Maďarky stretnú s Nórkami. „Zlepšujeme sa od zápasu k zápasu. Vieme, že Nórky sú veľmi rýchle a behavé, ale nemáme proti nim čo stratiť. Chceme hrať uvoľnene,“ uviedla Zácsiková.
Ľavej spojke sa po olympiáde splní aj ďalší sen, o ktorom počas najťažších období ani nechcela nahlas hovoriť: v ďalšej sezóne si bude – po tretí raz vo svojej kariére – obliekať znovu zeleno-biely dres Ferencvárosu.