Real Madrid? To nemyslíte vážne. Učiteľ Labant spomína na Spartu, aj na súboj s Beckhamom

Podľa jednej legendy sa na jar roku 1999 predstavitelia českého vydavateľstva Vltava-Labe-Press vybrali na východné Slovensko kúpiť od Rezešovcov nejaký regionálny denník a vrátili sa so Spartou Praha.

Bez ohľadu na to, koľko je na tejto historke pravdy, fakt je, že najslávnejší český futbalový rok sa po troch rokoch v rukách mečiarovských privatizérov Východoslovenských železiarní stal majetkom silnej mediálnej skupiny na čele s Vlastimilom Košťálom.

Začala sa nová éra Sparty, súčasťou ktorej bol aj vtedy 25-ročný ľavý obranca Vladimír Labant. Odchovanec žilinského futbalu sa stal v sparťanskom drese prvým Slovákom, ktorý skóroval v prestížnej Lige majstrov.

Z ihriska do školy

Za tie roky sa takmer vôbec nezmenil. V júni tohto roka oslávil päťdesiatku, no stále je to štíhly, vyšportovaný chlapík. Vladimír Labant zvestoval hneď na úvod debaty veľkú životnú zmenu.

Po dlhých rokoch profesionálnej futbalovej kariéry, či už hráčskej alebo trénerskej, sa z ihriska presunul do školy.

„Učím telocvik na základnej škole. Futbal mi veľa dal, ale aj bral. Takmer som nepoznal voľné víkendy. Teraz mám čas aj na veci, ktoré som predtým nestíhal,“ vraví Labant, ktorý ešte nedávno pracoval s mládežou vo futbalovom klube MŠK Žilina.

„Na telocviku je to viac o spontánnosti, deti majú veľa energie, prejavujú radosť z pohybu, skôr ich treba krotiť,“ vraví o svojich terajších zverencoch. Deti v škole rýchlo zistili, kto je ich nový učiteľ.

„Google funguje, takže sa ma vypytovali, proti komu som hral. »Real Madrid? To nemyslíte vážne!« Máme v škole aj veľa malých či mladých futbalistov, hádam ich inšpirujem,“ dodá Labant.

Namiesto Liberca Praha

Futbalovo vyrastal doma v Žiline, ako hráč 1. FC Košice neskôr hosťoval v Banskej Bystrici a odtiaľ zamieril v roku 1997 na západ do Česka.

„V Košiciach sa mi skončila zmluva a záujem prejavil o mňa Liberec. Nastúpil som zaň v prípravnom zápase proti Dunajskej Strede, ktorý sa hral v Piešťanoch.

Dal som gól, na ďalší som prihral a všetko bolo pripravené k podpisu zmluvy. Lenže v ten istý deň sa manažérovi ozvala Slavia Praha. Absolvoval som s nimi tréning a hneď som odcestoval s klubom na sústredenie do Seefeldu,“ opisuje Labant okolnosti príchodu do stovežatej.

V Slavii strávil dve sezóny a sťahoval sa v rámci Prahy z Edenu na Letnú – do Sparty.

Prestupy medzi dvoma najväčšími rivalmi majú dodnes špeciálny náboj. „Fanúšikovia Slavie boli na mňa možno trochu nahnevaní, ale sparťanských som si zasa rýchlo získal. Prvý ligový zápas po mojom príchode sme hrali proti Žižkovu. Bol koniec júla, veľmi teplo.

Už to vyzeralo na remízu, no za stavu 1:1 v závere odpískal rozhodca pre Spartu penaltu. Nikto sa k nej nemal, tak som to vzal na seba a premenil ju,“ hovorí Labant.

Od tohto momentu sa stal v Sparte špecialistom na jedenástky, čo onedlho predviedol aj na európskej scéne.

„Odmalička som často kopal jedenástky aj trestné kopy. Pri penalte som sa držal zásady, že som si položil loptu na značku, otočil som sa a za tú chvíľku som si premyslel, čo spravím. Keď som sa otočil k bránke, už som vedel, kam loptu kopnem a nikdy som to nemenil,“ vysvetľuje.

V štatistikách vyše 20 rokov

V roku 1999 prešla Liga majstrov radikálnou zmenou. V skupinovej fáze sa predstavilo 32 namiesto 24 klubov a UEFA vyšla v ústrety silným futbalovým krajinám.

Prvé tri krajiny rebríčka (v tom čase Taliansko, Nemecko, Španielsko) nasadili do boja o trofej až štyri tímy, Francúzsko, Holandsko a Anglicko po tri. Konkurencia výrazne stúpla. Český majster mal istú miestenku v skupinovej fáze, ďalší tím hral predkolo.

Sparte prisúdil žreb v základnej skupine Bordeaux, Spartak Moskva a holandský Tilburg. Pražania postúpili ďalej z prvého miesta s bilanciou tri výhry a tri remízy. Divoký priebeh mal najmä zápas v Tilburgu, kde hostia rýchlo prehrávali 0:2 a po prestávke aj 1:3. Potom prišli Labantove chvíle.

V 59. minúte najskôr z penalty znížil a vošiel do histórie. Strelil prvý gól slovenského futbalistu v Lige majstrov. Na jeseň 1997 síce 1. FC Košice prehral v Turíne s Juventusom 2:3, ale za hostí znížil Ukrajinec Ruslan Ľubarskij a Ferrara si potom dal vlastný gól.

V pridanom čase Sparta skóre otočila. Domáci sa v šestnástke opäť dopustili faulu a Labant strelil gól na 4:3.

„Bol to bláznivý zápas. Pamätám si, že keď som si šiel pred druhou penaltou za bránku vziať loptu, lietali okolo mňa mince či zapaľovače, fanúšikovia boli v tranze. Čo teraz?

Vravím si, v pridanom čase by žiadny brankár nezostal stáť na nohách, určite sa hodí na jednu či druhú stranu. Chcel som loptu tlačiť čo najviac dolu a kopnúť ju do stredu bránky, napokon som trafil tesne pod brvno,“ opisuje detailne.

VIDEO: Zápas Ligy majstrov Tillburg - Sparta, Labantove góly v čase 58:28 a 1:38:59

Vďaka gólom v Tilburgu figuroval Vladimír Labant vyše dvadsať rokov v historických štatistikách Ligy majstrov ako jediný hráč, ktorý prekonal v jednom zápase z penalty dvoch brankárov (domáci ich museli striedať). Pred troma rokmi sa k nemu pridal Brazílčan z FC Chelsea Jorginho.

Z vrcholu spadol do suterénu

Na jeseň roku 1999 sa o ofenzívne ladeného ľaváka zaujímali kluby z Anglicka, Holandska či Nemecka. No namiesto popredného európskeho tímu sa Labant ocitol v pražskej nemocnici na Vinohradoch.

V novembri mu v derby proti Slavii Praha na polovici spoluhráč Petr Gabriel po nešťastnej zrážke v sklze zlomil nohu.

„Človek bol na vrchole, nevedel som si predstaviť, že by som odohral zlý zápas a zrazu som spadol do suterénu,“ povzdychne si.

V osemfinálovej skupine nastúpila Sparta aj proti Barcelone. Prehru 0:5 na štadióne Nou Camp sledoval Labant iba s barlami ako spolukomentátor Českej televízie.

„Rok po návrate som si poranil zasa druhý členok. Dostal som sa z toho, ale už to nikdy nebolo ono. Kariéra stagnovala. Na jednej strane ma to mrzí, na druhej, zažil som čosi, čo sa málokomu pošťastí,“ filozofuje.

Po hrozivej zlomenine nohy nútene pauzoval desať mesiacov. Potom sa vrátil do zostavy Sparty a odohral aj pamätné zápasy v Lige majstrov, na ktoré fanúšikovia najslávnejšieho českého klubu spomínajú dodnes.

V sezóne 2001/2002 sa Sparta dostala do skupiny s Bayernom Mníchov, Feyenoordom Rotterdam a Spartakom Moskva.

Holandský tím zdolala 4:0 a 2:0 v Mníchove uhrala bezgólovú remízu, zo zápasov proti ruskému majstrovi brala štyri body a s prehľadom postúpila do druhej fázy z druhého miesta.

V osemfinálovej skupine narazila aj na Real Madrid, proti ktorému odohrala doma nezabudnuteľný zápas. Aj napriek prehre 2:3 fanúšikovia odmenili mužstvo potleskom v stoji.

„Hrali sme s poprednými európskymi tímami vyrovnanú partiu. Každý bol ochotný brániť, mali sme dobré protiútoky a výborné štandardné situácie. V tíme bolo viacero kvalitných hlavičkárov – Lokvenc, Siegel, Fukal, Novotný… Ak ste loptu dobre kopli – či už Tomáš Rosický alebo ja, bola z toho šanca,“ opisuje Labant.

Ako bránil Beckhama

Aj výkonmi v Lige majstrov Labant zaujal predstaviteľov anglického West Ham United a začiatkom roku 2002 sa sťahoval na Ostrovy. Ako jeden z mála slovenských futbalistov si zahral v Premier League.

„Pamätám si, ako sme s Jurajom Venglošom po podpise zmluvy sledovali zápas proti Arsenalu. Kulisa bola fantastická. Vedľa nás si prisadol na tribúnu starší pán, vyzeral ako bankový úradník. Odložil si klobúk, kabát, s aktovky vytiahol dres a obliekol si ho. Počas zápasu sa pred našimi očami menil priam na rozvášneného ultras.

Futbal je v Anglicku náboženstvo. Aj keby nemali na jedlo, tak vstupenku na zápas si kúpia. Permanentky sa tam dedia z generácie na generáciu. Futbal je ako divadlo a keď je človek jeho súčasťou, je to skvelé.

VIDEO: West Ham - Manchester United (3:5), sezóna 2001/2002

Vo West Hame bolo náročné dostať sa medzi osemnásť hráčov nominovaných na zápas, lebo tréneri vyberali zo štyridsiatich futbalistov a desať reprezentantov rôznych krajín sedelo na tribúne,“ vracia sa k anglickej anabáze.

Čo mu z nej ešte zostalo v pamäti?

David Beckham patril medzi troch hráčov, ku ktorým som vzhliadal. Keď som bol chlapec, môj idol bol Platini, neskôr Zidane a napokon Beckham. A potom som proti nemu nastúpil a zvádzal osobné súboje v zápase proti Manchester United.

Viackrát sme sa ocitli už na bránkovej čiare, odkiaľ sa nedalo prihrať, ale on tak zatočil okolo mňa loptu, že letela pred bránku, kde sa do nej už vrhali hráči ako baranidlo.“

Praha je stále druhý domov

Po roku sa z West Hamu sťahoval späť na Letnú, najskôr v rámci hosťovania a potom na trvalý prestup. A opäť si v sparťanskom drese zahral aj v Lige majstrov – napríklad proti FC Chelsea či v osemfinále proti AC Miláno. Zostalo mu množstvo spomienok a takmer 30 dresov, ktoré si po zápasoch vymenil.

„V obrane sme dostávali zabrať. Elitné kluby mali špičkových útočníkov - Ševčenko, Inzaghi, Crespo, Sola… Henry a Bergkamp bola neskutočná dvojica z Arsenalu, v Reale Madrid Raul a Morientes,“ vyratúva.

Na sklonku kariéry si ešte chvíľu zahral v Rakúsku a v Trnave a vrátil sa s rodinou do Žiliny. Prahu však stále považuje za druhý domov.

„Žili sme tam sedem rokov a chvíľu sme s manželkou uvažovali, že sa tam usadíme. Radi sa tam vraciame, vždy nám tam vyjdú v ústrety. Vidím veľký rozdiel v tom, ako sa starajú o bývalých hráčov tam a na Slovensku,“ hovorí Labant, ktorý ešte nastupuje v exhibičných zápasoch za starých pánov Sparty.

Žilinská mlaď hrala pekný futbal

Po futbalovej kariére odštartoval novú, hoci tiež spojenú s futbalom.

„Vyštudoval som telovýchovu, čo vnímam ako bonus, vďaka ktorému som získal obzor aj v teórii. Po tridsaťpäťke sa už človek musí pozerať do budúcnosti, čo ďalej.

Mám veľa kamarátov, bývalých futbalistov, ktorí to nezvládli. Určite je dôležité aj rodinné zázemie a človek musí premýšľať dopredu aj nad tým, ako investuje peniaze, lebo nadštandardne zarába len istý čas,“ tvrdí Labant.

Atmosféru Ligy majstrov – hoci predsa len trochu inej - si vychutnal aj po skončení aktívnej kariéry, keď začal pracovať so žilinskou futbalovou mlaďou.

S trénerom Ivanom Belákom viedli juniorov Žiliny (tím U19) v ich úspešnom ťažení v mládežníckej lige UEFA označovanej aj za mládežnícku Ligu majstrov.

Žilinskí mladíci postúpili dve sezóny po sebe do osemfinále súťaže. V sezóne 2021/2022 vyradili v play off Inter Miláno, o dva roky neskôr v druhom predkole Spartu Praha a v play off Borussiu Dortmund. Vo štvrťfinále prehrali dvakrát v penaltovom rozstrele (so Salzburgom a s FC Kodaň).

„Dôležité bolo presvedčiť tých chlapcov, že dokážu hrať aj proti veľkým mužstvám. Samozrejme, že dôležitá je aj taktická príprava, ale veľa vecí je o hlave. Museli zahrať na hranici možností, ba až za ňou.

Hrali sme pekný futbal, na zápasy prišlo desaťtisíc ľudí. Pamätám si na trénera Dortmundu, keď sme na nich vyleteli a on nevedel zareagovať.

Nervózny chodil okolo striedačky a kopal do všetkého, čo videl,“ usmeje sa Labant, 26-násobný reprezentant, ktorého v roku 1999 vyhlásili na Slovensku za Futbalistu roka.

„Som spokojný a veľa hráčov by na mojom mieste bolo tiež. Niekto má možno viac šťastia, že sa mu vyhýbali zranenia, ale nemenil by som,“ dodá.