NEAPOL. Azda žiadna z veľkých európskych metropol nie je spätá s futbalom a tamojším klubom tak, ako Neapol. Tretie najväčšie talianske mesto v sebe snúbi špecifický pôvab, južanskú hrdosť, temperament, ale i dokonale nekontrolovateľný chaos.

Vidieť Neapol a zomrieť, povedal pred viac ako dvesto rokmi nemecký spisovateľ Johann Wolfgang von Goethe.

Aj vďaka futbalu treba tento citát inovovať: Vidieť Neapol, zamilovať si ho a prísť doň znova. Mesto pod Vezuvom miluje futbal viac, ako čokoľvek iné. A keďže jeho obyvatelia vyznávajú šport ako náboženstvo, zamilovali si za posledné roky aj slovenských futbalistov.

Marek Hamšík je pre miestnych poloboh, jeden z lídrov terajšieho tímu Stanislav Lobotka patrí takisto medzi miláčikov Neapolčanov. Redaktori Sportnetu sa i preto vybrali do mekky futbalu južného Talianska, kde sa už-už pripravujú pompézne majstrovské oslavy. Ale o tom až neskôr.

Taliansky temperament a neapolsky dokonale organizovaný chaos cítiť od prvého momentu. Autobusom sa presúvame z letiska do centra, odkiaľ máme v pláne ísť metrom na hotel.

Plán však naštrbí štrajk. Metro nepremáva. A tak o chvíľu stojíme v rade na pristavené taxíky. Pred vlakovou stanicou je ich hádam sto. Ich distribúciu deleguje miestny kápo.

„Cesta má jednotnú cenu. 30 eur. Zjednávať nemá zmysel. Je piatok poobede, navyše je štrajk,“ vraví nám šofér, ktorý sa predstaví ako Alessandro. Prikývneme a ideme.

Poliaci? Nie, Slováci

S kolegom prehodíme pár slov v slovenčine. „Odkiaľ ste? Poliaci? Že vy idete na futbal za Zielińskim,“ povie lámanou angličtinou.

„Nie, sme Slováci. Lobotka, Hamšík,“ kontrujeme.

„Ááá. Slovacco. Bravo. Marek Hamsiiik, super. Stanislav Lobotoka, perfetto,“ rozžiari sa Alex.

Razom sme s päťdesiatročným vodičom na jednej vlnovej dĺžke. Pomedzi debatu o futbale zahreší na dvoch-troch vodičov v neapolskom dopravnom chaose. „Kto zvládne šoférovať tu, môže jazdiť všade po svete. Trúbenie tu je národný šport,“ smeje sa.

Rýchlo sa vraciame na futbalovú tému. „Bože. Sme tak blízko titulu. Neviete si predstaviť, čo to tu bude. AC či Inter Miláno, Juventus alebo Rimania keď vyhrali oslavovali dva, tri dni. Ale my, Neapolčania sa pripravujeme na najväčšiu párty storočia. Verte mi, tu sa bude piť, žiť, milovať a radovať sa od rána do noci tri mesiace.“

Prečo je Maradona boh?

Alex nám hovorí o častiach Neapola, cez ktoré chodíme. Prakticky všade vidno zástavy, plagáty, obrazy vo farbách Neapola. Najčastejšie na nich vidno podobizeň božského Diega Maradonu.

„Bol som tínedžer, keď sem prišiel. Taký futbalista už nikdy nebude. Možno len Pelé sa mu vyrovnal krásou hry, ale Diego. To je boh. Jeden jediný. Messi je tiež skvelý, ale k dokonalosti Maradonu mu chýba 10 percent. Diego totiž dokázal vyhrávať tituly sám. Bol to najgeniálnejší futbalista histórie. A nielen to. On bol náš. Neapolčan. Miloval obyčajných ľudí.

Mal Ferrari, ale nerobil z toho veľké haló. Naopak. V štvrti, kde býval, ho raz dal susedovi, nech sa prevezie. Len tak. Po zápasoch chodil medzi tunajších a zabával sa s nimi. Miloval ľudí, je to večná legenda,“ vraví.

A čo Hamšík?, pýtame sa.