Slovenská futbalová reprezentácia zvládla kvalifikáciu EURO 2024 a postúpila tretí raz v ére samostatnosti a tretíkrát za sebou na kontinentálny šampionát.

Na turnaj do Nemecka postúpila ako jedna z 20 krajín v konkurencii 53 tímov. Vo svojej skupine obsadila druhé miesto a postup spečatila opäť s 22 bodmi po 7 výhrach, 1 remíze a 2 prehrách ako pred MS 2010 či ME 2016.

Francesco Calzona si po roku a pol na reprezentačnej lavičke pripísal prvý úspech v kariére ako hlavný tréner, no kvalifikáciu zakončil možno prehnanou kritikou na adresu expertov.

Reprezentačný rok sme zhrnuli a zhodnotili s dlhoročným novinárom, zakladateľom ankety Futbalista roka a autorom viacerých knižných publikácií MICHALOM ZEMANOM.

Považujete posledný postup viac za úspech alebo skôr za povinnosť?

Trochu to otočím. Povedal by som, že ak by sme nepostúpili, bol by to neúspech. Vzhľadom na to, akú sme mali skupinu, aký je kľúč a aké boli podmienky pre účasť na EURO, tak by bol neúspech, pokiaľ by sme nepostúpili. V športe je zložité nazvať niečo povinnosťou, ale tento postup som čakal.

Na postup nám stačilo druhé miesto, ale zároveň sme do kvalifikácie vstupovali až z piateho výkonnostného koša. Aký veľký úspech je účasť na EURO 2024 v porovnaní s predchádzajúcimi tromi turnajmi?

Je trošku paradox, že práve teraz sme vôbec prvýkrát niekam postúpili v predstihu, už kolo pred koncom. Vždy sme čakali do poslednej chvíle. 

Ale napriek tomu si myslím, že najpresvedčivejší postup z herného pohľadu bol ten prvý na majstrovstvá Európy pod trénerom Kozákom. Tam sa vykryštalizovala situácia tak, že sme mali až tri mečbaly. Vypracovali sme si vynikajúcu pozíciu už na jeseň, porazili Španielov, vyhrali na Ukrajine. Postup bol len otázkou času. 

Toto bola moja pätnásta kvalifikácia, zažil som všetky, tak môžem porovnávať. A v tomto prípade si myslím, že bola najjednoduchšia. Bola to najľahšia skupina, akú sme kedy mali.

Podcast si môžete vypočuť aj na: Spotify Apple Google

Začnime pri hodnotení kvalifikácie talianskym trénerom Francescom Calzonom. Prišiel vlani v lete ako experiment, možno risk. Môžeme dnes povedať, že vyšiel?

Nielen v športe platí, že pravdu má vždy víťaz. Calzona postúpil, a tak sa dá povedať, že je v tomto okamihu úspešný tréner. Ale myslím si, že to najťažšie Slovensko iba čaká. Kvalifikácia bola iba prvá etapa. 

Trúfam si povedať, hoci je to skôr špekulácia, že ak by tam aj bol iný tréner, napríklad slovenský, tak by kvalifikáciu v tejto situácii zvládol. Nedá sa teda povedať, že bez Calzonu by sme ten postup nemali. Mali by sme ho možnože aj bez neho. V kvalifikácii bolo veľa hluchých miest, ale koniec je dobrý.

Prekvapil vás jeho výber? Čakali ste, že sa pôjde tradičnou, česko-slovenskou cestou?

Trochu prekvapil. Nečakal som to a pravdupovediac som ho predtým ani dobre nepoznal. Málokto ho poznal, veď robil iba asistenta. Radšej by som bol, keby sme na tomto mieste mali nejakého slovenského, prípadne českého trénera. Problém vidím v tom, že pri tých diskusiách vždy padla otázka: Tak povedz, že koho? A človek sa len zarazí a rozmýšľa...

Mali ste konkrétny tip na slovenského trénera? Okrem Vladimíra Weissa staršieho, ktorý reálne polroka predtým bol oslovený...

Áno, Vlada Weissa by som si vedel predstaviť, ten sa napokon rozhodol pre Slovan. Nejaký konkrétny tip som nemal ani ja, nešpekuloval som nad tým.

No myslím si, že by výber mal byť systematickejší a dlhodobejší. Máme 300 vyškolených trénerov na Slovensku, ktorí majú licenciu, aby mohli viesť reprezentáciu, no my nakoniec povieme, že tam nemáme koho dať. To je absurdná situácia. 

Mali by sme trénerov pripravovať, mať vo výhľade nejaký tím. Ako príklad Hapal, keď áčko preberali tréneri, ktorí predtým viedli dvadsaťjednotku. Chýba mi tiež nejaká odborná, trénersko-metodická komisia, alebo skupina skúsených odborníkov, ktorá by komunikovala s reprezentačným trénerom, analyzovali by zápasy, radili sa. Keby sme toto všetko mali, možno by sme ľahšie hľadali trénera reprezentácie.

Tréner Calzona nemal ľahkú situáciu ani výnimočný štart. Po prvom kvalifikačnom zápase a domácej remíze s Luxemburskom, radili ste sa aj vy do skupiny skeptikov?