Futbalový AS Trenčín prežíva renesanciu. Pýši sa novou arénou, posledný víkend otvoril novú a noblesnú tribúnu. A jeho hráči senzačne vedú ligu.

"Emócia naposledy bola veľmi silná. Všetci bolo užasnutí z toho, čo tam vyrástlo,“ tvrdí generálny riaditeľ RÓBERT RYBNÍČEK.

V rozsiahlom rozhovore pre Sportnet hovorí aj o finančných pomeroch a rozpočte klubu. Akú cenu má dnes AS Trenčín? 

Čo je za vašim vzostupom? 

Aj pre nás je to dosť veľké prekvapenie, že sme tam, kde sme. Všetko je však o ľuďoch. Zatiaľ to vyzerá tak, že sme našli správneho človeka na poste hlavného trénera. Už počas našich prvých rozhovor pochopila jedna a druhá strana veľmi rýchlo, že o čo nám ide. Výsledkom toho je disciplína a veľká viera v kabíne. Začíname mať silný tím, ktorý ťahá za jeden povraz. Pri dnešnom futbale je to základ. Máme z toho radosť. 

Pred sezónou tím prevzal srbský tréner Ilija Stolica. Ako by ste ho opísali? 

Skrýva sa v ňom veľký srbský temperament. Viac ako dvadsať rokov pôsobí v zahraničí, čo je jeho ďalšia prednosť. Ten mix je extrémne zaujímavý aj z pohľadu profesionality, perfekcionizmu, detailizmu, ktorý je strašne dôležitý pre dosiahnutie výsledku. Všetko sa to snaží celé obsiahnuť, vysvetliť a preniesť na hráčov. Má vnútornú silu, ktorú dokáže odovzdať hráčom. Aj kvalitnou interpretáciou. Toto je základný rozdiel oproti predošlému obdobiu. Hovorím o líderskej pozícii prvého tímu. 

Má Stolica špeciálnu metódu, ktorá vás zaujala? 

Metóda, ktorú ja vnímam, je hlavne v komunikácii hráčov. Veľká pozornosť sa koncentruje hlavne na technicko-taktické veci. Prejavuje sa to prevažne vo väčšej zodpovednosti hráčov. Čiže hlavne v defenzíve, ktorá bola v predošlom období našim lakmusovým papierikom. Teraz sa výrazne stabilizovala. Ukázalo sa to aj v poslednom zápase proti Banskej Bystrici, ktorý sme vyhrali 1:0. Stále sme schopní si počkať na jednu šancu. Základný rozdiel oproti minulosti je v hernej disciplíne. 

Tvrdíte, že Stolica je nepoškvrnený miestnym prostredím. Môžete to vysvetliť? 

Jeho predchodcovia ako Juraj Ančic, Marián Zimen, či Vladimír Cifranič boli začínajúci, mladí a perspektívni tréneri. A tiež predsa len lokálni chalani, ktorí pochádzajú z tohto prostredia. Keď si predstavíme, že okrem nich je tu ďalších 60-tisíc trénerov. Je prirodzené, že sú ovplyvňovaní rôznymi predstavami a názormi ľudí. Každý si myslí, že vie poradiť a pomôcť. Niekedy je však opak pravdou. Bolo to pre nich zložité a zaťažujúce. Ilija Stolica domáce prostredie nepozná, prišiel sem s nejakou vlastnou predstavou a víziou. Nevníma fanúšikovské prostredie na dennej báze. Pomáha mu to, lebo má čistú hlavu. Verí tomu, čo sám robí. 

Stolica predtým viedol oveľa bohatší Partizan Belehrad. Mal ponuky zo Spojených Arabských Emirátov a Číny, ale vybral si Trenčín. Musel byť pre vás oveľa drahšou investíciou ako jeho mladí predchodcovia. Je to tak? 

Áno. Jeho skúsenosť bola predsa len na inej báze ako v prípade jeho mladších predchodcov. Inšpiráciou sme však pôvodne brali z krátkodobej histórie. Po Adriánovi Guľovi sme dali šancu mladému Martinovi Ševelovi, ktorý nemal predtým žiadne skúsenosti a dokázal to vtedy zvládnuť. V klube bola úplne iná energia, iné nastavenie. Ančic, Zimen, či Cifranič to mali ozaj veľmi ťažké. Stavali sme štadión, mali sme kopec iných problémov. Nedokázali sme sa na sto percent venovať športovej stránke. Je úplne iné, keď ste začínajúci hlavný tréner, alebo iba asistent. Bolo tam viacej faktorov. Prvýkrát sme cítili, že potrebujeme zobrať človeka z vedľajšieho prostredia. Dali sme mu možnosť, aby si vybral do svojho tímu aj vlastných ľudí, trebárs asistentov. Zatiaľ to vyzerá ako dobrý krok. Áno, trošku sme viac investovali. Ale nie je to zase až taká diametrálne odlišná investícia od toho, čo tu bolo predtým. Možno sa nám to v najbližšom prestupovom období aj niekoľkonásobne vráti. Má to svoj zmysel a význam. Zatiaľ to funguje. 

V roku 2016 ste oslavovali druhý titul za sebou. Keď som sa vás vtedy spýtal na cenu klubu AS Trenčín, tak ste povedali číslo dvadsať až tridsať miliónov eur. Ako to vidíte dnes?