Namiesto obuškov kamery. V Anglicku konali až po tragédiách

Brusel. 29. máj 1985. 

FC Liverpool a Juventus Turín nastupujú na finále Európskeho pohára majstrov vo futbale, hoci o niekoľko hodín skôr sa hráči prizerali, ako na štadióne Heysel zomrelo po vlne násilností 39 fanúšikov.

Obávaní anglickí rowdies naplno deklarovali, že nemajú žiadne zábrany, okolitý svet však už mal ich vyčíňania dosť. A začal konať.

Toto je príbeh plný násilia, ktoré sa spája s futbalom.

Násilnosti sa spájajú s futbalom od nepamäti. Už keď sa na Britských ostrovoch v druhej polovici 19. storočia formovali prvé organizované súťaže, sprevádzali hracie dni pobyty fanúšikov v krčmách, odkiaľ sa alkoholom povzbudení chlapi premiestňovali k štadiónom. Následne sa bili medzi sebou, alebo si počkali na rozhodcov, ak sa im nepáčil ich výkon.

V roku 1885 porazil Preston North End v priateľskom stretnutí Aston Villu 5:0, no priateľská atmosféra zápas rozhodne nepripomínala. Hráčov oboch tímov zasypali kameňmi, napadli palicami. Fanúšikovia ich dokopali, dobili, opľúvali.

Úrady zaznamenávali konflikty spojené s futbalom rok čo rok, no až do polovice 20. storočia sa im neprikladal veľký význam. Svet riešil iné problémy. Svetové vojny, pandémie chorôb.

Sex pistols a futbal

S výraznejším nástupom médií a televízie pribúdalo oveľa väčšie informovanie o roztržkách na futbalových zápasoch. „Firmy“, ako sa nazývali skupiny chuligánov jednotlivých klubov, zrazu vystúpili z anonymity a začalo sa o nich hovoriť vo veľkom.

Exhibicionizmus a pozérstvo bitkárov narastali. Jedni chceli byť vládcovia severného Londýna, druhí južného, tretí boli predstaviteľmi pracujúcej triedy. Každý chcel hájiť farby svojej štvrte, mesta.

V 70. rokoch bolo bežné, že početné skupiny tvrdého jadra každého klubu nechodili na zápasy s cieľom vidieť futbal, ale vyhrať bitku s priaznivcami súpera.

A bolo jedno, kde sa to stalo.

Najviac ohrozenými miestami boli vlaky a stanice, centrá miest a samozrejme, blízke okolie štadiónov.

Nenávisť na tribúnach podnecovala aj čoraz väčšia prítomnosť hráčov tmavej pleti, ktorí sa stávali obeťami rasistických útokov.

Keď v roku 1977 vydala skupina Sex Pistols pesničku Anarchy in the UK, futbaloví chuligáni si ju mohli okamžite patentovať ako svoju hymnu. Presne to sa totiž odohrávalo v ich svete.

Anarchia.