Slovensko má na dosah účasť na EURO 2024. Väčšina odborníkov aj fanúšikov sa zhoduje, že hlavný podiel na dobrých výsledkoch má brankár MARTIN DÚBRAVKA.

Jeden z reprezentačných trénerov o vás prezradil, že ste hĺbavý inteligent. Vzdelávate sa aj mimo futbalu?

Snažím sa rozvíjať všetky stránky svojej osobnosti, čítam veľa kníh. Takto si rozširujem aj slovnú zásobu. Snažím sa získavať nové informácie a byť v obraze, čo sa deje u nás i vo svete. Zaujíma ma hudba (Dúbravka hrá na klavíri, chodil do hudobnej školy, pozn. red.), snažím sa rozvíjať aj v tom smere. Človek by nemal byť orientovaný iba jednostranne. Nemyslím si, že je jediná správna cesta je sústrediť sa iba na šport. Keď chce človek aj do budúcna nejako fungovať, tak sa musí rozvíjať zo všetkých stránok.

Čo by ste robili, ak by ste nehrali futbal?

Vždy som túžil byť profesionálny futbalista a prispôsobil som tomu všetko. Veľa vecí som aj obetoval. Môj cieľ boj jasný, a šiel som za ním. Som rád, že ma rodina vždy podporovala. Nikdy som nepremýšľal nad tým, že by mi to nevyšlo. Mojím vytúženým snom bolo zahrať si v jednej z najlepších líg sveta. Som rád, že sa mi to splnilo. A čomu inému by som sa venoval? Chodil som na vysokú školu, takže by som sa snažil dokončiť štúdium a potom by som uvidel.

Boli ste dobrý študent?

Už od šestnástich som bol v prvom tíme Žiliny a mal som individuálny študijný plán. Rodičia mi dali podmienku, že keď chcem hrať futbal, tak si musím dokončiť strednú školu. Musel som sa tomu venovať. Učitelia boli síce prísni, ale snažili sa mi to uľahčiť. Netvrdím, že by som bol úplný jednotkár, ale školu som zvládol s prehľadom. Keď som potreboval zabrať, tak som zabral. Doteraz mám veľmi dobré vzťahy s mnohými profesormi zo strednej školy, čo ma veľmi teší.

Na vysokej škole ste vydržali rok. Nešlo to skĺbiť s futbalom?

Prijímacie skúšky som urobil aj na Fakultu Telesnej výchovy a športu a prijali ma. Vtedajší tréner Žiliny Pavel Vrba mi povedal, že si musím jednoducho vybrať. Vyhral futbal, ktorému sa venujem od piatich rokov. Hlavne moja mama spočiatku nebola príliš nadšená. Jej predstava bola, aby som doštudoval. Veľmi rýchlo však pochopila, že aké sú moje ambície a sny. A podporila ma. Asi to bolo správne rozhodnutie.

Ale nakoniec ste študovali ekonómiu. Prečo?

Ukázalo sa, že by to mohol byť tento smer. Na vysokú školu som chodil iba pol roka, aj to individuálne. Skĺbiť s profesionálnym futbalom to bolo veľmi náročné. Chcel som sa futbalu venovať naplno, nie na polovicu. Som rád, že som mal možnosť si vyskúšať štúdium, ale vyhral futbal.

Váš spoluhráč z reprezentácie Juraj Kucka je otužilec, ktorý sa aj v zime okúpe v jazere. Peter Pekarík sa každý deň ponorí do sudu plného ľadu. Máte niečo podobné?

Mám svoju rutinu. Po zobudení si dám ihneď ľadovú sprchu, asi tak na dve minúty. Po každom tréningu si dám strečing. Bez toho to nejde. A potom zopakujem strečing aj večer.

Obranca Herthy Berlín Pekarík prezradil, že si každé ráno doma po raňajkách nasadil špeciálny prístroj, ktorý zmeria, nakoľko je unavený. Niekto si však rypne, že predsa brankár nemôže byť unavený. Máte niečo podobné?

Iste.