Doping siaha v Nemecku až do 50. rokov

BERLÍN. Doping športovcov bol počas tzv. Studenej vojny súčasťou arzenálu nie len bývalého východného Nemecka, ale využívali ho aj súperi zo západnej časti politicky rozdelenej krajiny.

Rovnako ako v NDR, aj tu smerovalo užívanie zakázaných podporných látok k systematickej podpore vládnych orgánov ako súčasť ideologického boja medzi západným a východným blokom. Dokazuje to správa, ktorú zverejnil Spolkový inštitút pre športovú vedu (BISp) zastrešený nemeckým ministerstvom vnútra.

Podľa hovorcu rezortu Philippa Spauschusa publikovanie 501-stranového materiálu s názvom "Doping v Nemecku od roku 1950 po súčasnosť" zdržalo riešenie záležitostí okolo ochrany súkromia.

Zo správy vyplýva, že hlavnú rolu v inštitucionalizovanom dopingu mal práve BISp, ktorý založili v rámci štruktúr ministerstva v roku 1970. Pracovníci inštitútu sa pokúšali povýšiť vylepšovanie výkonov športovcov na systematickú úroveň, ale nepodarilo sa im dosiahnuť stav, aký panoval v konkurenčnom východonemeckom športe.

"Účasť trénerov na národnej úrovni, športových lekárov a funkcionárov však nápadne pripomína systematické dopovanie v NDR," konštatuje sa v nej.

Výskum viedol Giselher Spitzer z Humboldtovej univerzity v Berlíne, prispel aj tím univerzity v Münsteri. Podnet naň prišiel v roku 2008 od Nemeckej konfederácie olympijských športov a objednal si ho BISp, ktorý ho finančne podporil vyše pol miliónom eur.

Autori rozdelili skúmané obdobie na tri časti ohraničené rokmi 1950 - 1972, 1972 - 1989 a 1989 - 2007. Zistili, že počiatky experimentovania s podpornými látkami siahajú do 50. rokov minulého storočia a súvisia s metamfetamínom, ktorý bol počas druhej svetovej vojny rozšírený medzi nemeckými vojakmi.

"Amfetamíny vrátane pervitínu do roku 1960 prenikli aj do nemeckého športu, a to nie len do cyklistiky či atletiky," píše sa v správe.

Bádatelia natrafili na list od šéflekára Medzinárodnej futbalovej federácie Mihaila Andrejeviča, ktorý upozornil na zreteľné stopy po efedríne u troch nemenovaných nemeckých hráčov na majstrovstvách sveta 1966.

Viac sa v tejto veci nepodarilo zistiť, pretože Nemecký futbalový zväz zamietol žiadosť o vstup do svojho archívu. Spitzer tiež narazil na utajenie či skartáciu niektorých kľúčových dokumentov.