Čriepky z histórie hokejových majstrovstiev sveta (1.)

Turnaj, ktorý vyhralo mužstvo spoza kanála, dostal pečiatku prvých majstrovstiev Európy. Kým vypukla prvá svetová vojna, hokejová história spoznala ešte štyroch šampiónov starého kontinentu. Trikrát (v rokoch 1911, 1912 a 1914) dobylo zlaté medaily mužstvo Česka...

Medzi letnými športmi

Po vojne sa vybrali na skusy do Európy aj zámorské mužstvá. Lákavou pozvánkou boli pre nich VII. olympijské hry v Antverpách v roku 1920, ktoré mali vskutku globálny charakter. Súťaže sa totiž konali od 20. apríla až do 12. septembra a v programe hier, medzi zväčša letnými športovými odvetviami, figurovali aj klasické zimné športy - krasokorčuľovanie a ľadový hokej. Turnaj, ktorý sa konal od 23. do 29. apríla na umelom klzisku ľadového paláca "Palais de Glace", uznáva svetová hokejová federácia za zrod majstrovstiev sveta.

Dopredu sa prihrávať nesmelo

Veľkú zásluhu na tom, že sa hokej objavil na olympiáde, mal člen organizačného výboru hier a zároveň aktívny hráč belgického národného mužstva Paul Loicq, ktorý neskôr šéfoval aj svetovej hokejovej federácii. Pričinil sa aj o to, že súťaže hokejistov a krasokorčuliarov prebiehali v krytej aréne. Klzisko s rozmermi 56x18 metrov bolo situované na "Rue de la Sante" neďaleko botanickej záhrady v centre Antverp. Jeho kvality si vyskúšalo sedem tímov, ktoré vďaka komplikovanému "Bergvallovmu systému" odohrali rôzny počet zápasov. Kým nášmu mužstvu, už pod hlavičkou ČSR, stačilo k zisku bronzových medailí absolvovať iba tri duely, Švédi v rozpätí 7 dní vykorčuľovali na ľad až šesťkrát. A to mali počas stretnutia hraného na 2x20 minút k dispozícii iba 7 hráčov (o jedného viac, ako prikazujú dnešné pravidlá). Tí, ktorí do zápasu nastúpili, museli ho aj dohrať. Ak sa niekto zranil, druhá strana stiahla tiež jedného hráča, aby boli sily vyrovnané. Z dnešného pohľadu je skutočnou kuriozitou (okrem tzv. stredopoliara v mančafte), že prihrávať sa nesmelo dopredu, ale iba do strán alebo za seba, podobne ako v ragby, priestupkom proti pravidlám bola aj rozohrávka brankára v inej polohe ako postojačky...

Uchmatli bronz Švédom

Pripomeňme si mená hokejových mušketierov v drese ČSR, ktorí po debakloch od Kanady (0:15) a USA (0:16) uchmatli bronz spred nosa Švédom, aj keď dobová tlač hovorí o drvivej prevahe Severanov, ktorí naše mužstvo prestrieľali v pomere 48:2 - v bránke neohrozene stáli Wälzer a Peka a dresy v poli prepotili Palouš, Vindyš, Hartmann, Šroubek, Pešek-Káďa, V. Loos, Kotrba a M. Loos. Do histórie sa jediným gólom nášho mužstva na celom turnaji (práve proti Švédom, pre ktorých to bola premiéra na medzinárodnom ľade) zapísal Šroubek. Titul získala Kanada, ktorú reprezentoval klubový tím Winnipeg Falcons, víťaz tzv. Allanovho pohára.

Tridsať gólov od Kanady

V prvej dekáde svojej existencie bol svetový šampionát vždy spätý s olympijskými kruhmi, tak sa hralo v roku 1924 v Chamonix i v roku 1928 vo Svätom Moritzi. Najmä turnaj v Chamonix mal pre mužstvo Československa, ktoré hralo na európskom kontinente popredné husle, trpkú príchuť. Vyškolila ho zámorská Kanada, ktorú vo francúzskych Alpách reprezentoval tím Toronto Granites, 30 gólov v našej sieti bolo čiernou škvrnou na olympijskom diplome našich hokejistov. Hneď v úvodnom vystúpení v A-skupine. Prehrali sme aj so Švédskom 3:9, a keďže ďalej išli iba prvé dve mužstvá, víťazstvo 11:2 nad Švajčiarskom už nič neriešilo. V celkovej klasifikácii skončilo Československo na 5. mieste.

O nič slávnejšie nedopadlo naše mužstvo ani vo Svätom Moritzi o štyri roky neskôr, keď ich osudom v skupine boli zase Švédi. Turnaj vyhrala opäť Kanada (University of Toronto Grads), tímu ČSR patrila 7. priečka.