Cibulková: Hrám pre radosť, a nie preto, aby ma niekto hodnotil

Keď ste dnes po roku opäť kráčali týmito chodbami nádherného štadióna, čo sa vám vynorilo v pamäti?

- Sú to príjemné spomienky. Hrať vo finále hociktorého z tých štyroch grandslamových turnajov je niečo mimoriadne a úžasné. Veď aj niektorým slávnym svetovým hráčom sa to podarí len párkrát za život. Keď som vošla do šatne, dostala som tú istú skrinku ako vlani. Pamätám si, ako mi ju pred finále vyzdobili a viseli tam a hompáľali sa farebné balóny. Nikdy nezabudnem, ako som sa vracala do hotela, a bol obkľúčený Slovákmi žijúcimi v Austrálii, prišli s veľkými plagátmi a chceli sa fotografovať. Čakali na mňa, aby sme sa podelili s radosťou. Takéto zážitky potom povzbudzujú a pomáhajú pookriať v ťažších chvíľach.

Takto pred rokom sa málokto vybral škvariť na vedľajší dvorec na vaše 1. kolo so Schiavonevou v 36-stupňovej horúčave, málokto vám udeľoval pozornosť a austrálske médiá ani o vás nezakopli. Aký je to pocit teraz, keď od pristátia v Brisbane cez Sydney až po Melbourne vás inak nevolajú ako lanská finalistka a každý tunajší novinár už povie ,,Aháá, to je tá, čo vlani hrala s Li Na“?

- Veru, vnímam to, hovoria inak. Takýto úspech je už u ľudí zapísaný, na taký sa nezabúda, už vám to prischne. Avšak keď tam bol človek raz, určite je v jeho silách to zopakovať. Keď aj nie hneď teraz, určite má schopnosti v sebe to ešte raz dokázať. Mám iba 25 rokov, Li Na hrala najlepší tenis okolo tridsiatky. Je to pre mňa niečo nové prvý raz byť v pozícii obhajkyne finále. Musím to všetko vstrebať do seba v pozitívnom zmysle.

Váš tréner Matej Lipták je povečivý a nikdy nerozpráva na grandslamovom turnaji s novinármi, kým sa neskončí, ale tentoraz sme už aj z vášho tímu dostali pokyny, vraj, veľmi ju nerozrušuj, teraz nepotrebuje ďalší tlak, má toho chudera sama dosť. Cítite ten tlak?

- Jasné. Už celý týždeň a najmä posledné 3-4 dni mi zo Slovenska vyvolávajú, bombardujú ma novinári a kladú iné otázky a oveľa viac. Pred tým lanským zápasom so Schiavoneovou sa ozvali tak dvaja-traja, vraj, ako to pôjde, nuž vyhrá sa–nevyhrá? A teraz každého zaujíma – A čo hovoríte na toto? A na tamto? Viete, že vás doma sledujú tisíce? Nuž, je to súčasť športu a zistila som, že špičkový profesionálny športovec sa musí vysporiadať aj s týmito okolnosťami. Musí vzdorovať tlaku a to bolo pre mňa nové. Jednoznačne to pociťujem.

Určite ste si pred Melbournom predstavovali viac odohratých turnajových stretnutí než iba jeden v Brisbane a dva v Sydney,no aj v minulosti sa rýchlo vypadlo, a predsa ste podali na Australian Open kvalitné výkony. Ako ste spokojná s prípravou?

- Údery tam sú, forma je načasovaná, ale všetko závisí od psychiky. Nesmiem vybehnúť na dvorec s tým, že tam musím vyhrať, ale aby som udierala v pohode, pokojná, vyrovnaná tak ako vlani. Pred rokom som sa na každé kolo tešila, chcela som ukázať najlepší tenis a vychutnať si tie chvíle na veľkom dvorci, na ktorý sa človek často nedostane. Aj teraz sa herne cítim vynikajúco. Uvidíme, ako vydrží hlava, ako budem nastavená. Vlani som tiež uhrala len tri kolá v Brisbane a jedno v Sydney, a predsa som bola v Melbourne vo finále.

Vlani ste veľa pracovali na podaní, zmenili raketu, absolvovali tvrdú kondičnú prípravu, čo teraz?

- Nechcem to prechváliť, ale cítim sa rovnako dobre. Fyzicky aj herne. Znovu sme sa veľa venovali podaniu a ak budem odvážna a zahrám ho ako na tréningoch, bude účinné.

Keď si odmyslíme obhajobu, všetky výsledky a analýzy okolo, čo to predstavuje pre hráča, keď na grandslamovom turnaji vyhrá nejaké dve kolá, hrá dobre a už ide do tretieho. Aká je to vzpruha?

- Presne o tom to je. O sebavedomí. Ten kto nehral špičkový šport a nepohybuje sa v ňom, nepochopí, aké je to náročné. Keď sa podarí prejsť cez dvoch súperova získať istotu, rytmus, strašne to pomôže. Dobrý vstup je silný základ a v tých ďalších kolách už hráč len pridáva, je to potom len o sebavedomí.

Ste vyššie nasadená než vlani, a predsa sa s vami žreb nemaznal, z nenasadených súperiek vám pridelil ťažké – Flipkensovú, prípradne Pironkovovú. Samozrejme, najskôr nás nezaujíma iná než Flipkensová v 1. kole. Nepríjemná Belgičanka, s ktorou ste už dvakrát prehrali.

- Je to neuveriteľné, veď je to moja deblová partnerka. Vediem 3:2 a stále ju považujem za hráčku dvadsiatky, bola už trinásta. Dnes ráno sme išli spolu trénovať a Maťo Lipták mi hovorí – Ideš s Flipkensovou! Odvetila som, že viem, ale tréner mi hovorí – nie na tréning, v 1. kole! Nechcela som veriť, že nie je nasadená, nepatrí na 50. miesto. Je to ťažký súper, ale niekedy môže taký dobrý zápas v 1. kole dodať dobrý rozbeh. Ako vlani so Schiavoneovou. Musím to však zvládnuť.

Tu v Austrálii sú fanúšikovia a novinári veľmi pozitívni. Stosurová, grandslamová majsterka, prežíva krízu, padla zo 4. miesta na 20., a predsa ju stále ženú a veria, že ešte niečo dokáže. Slovenská rodáčka v austrálskych farbách Jarmila Gajdošová má na Australian Open neskutočnú bilanciu 0:9, a predsa to neodráža jej kvality. Hrala vynikajúco v Brisbane a Sydney a austrálske médiá i priaznivci jej veľmi žičia, určite ste sa o tom presvedčili v Sydney proti nej, alebo z jej večerných štartov s Petkovičovou a Kvitovou. Neviem si predstaviť, akým revom vytryskne štadión v Melbourne, keby zdolala v 1. kole Dulgherovú a získala premiérové víťazstvo. Nikto nad ňou neláme palicu za 0:9, nikto v Austrálii nehádže hráčky pod čiernu zem, keď sa im nedarí, lebo vedia, že ich to mrzí samotné najviac. U nás na Slovensku sa po 3-4 prehrách už vymýšľajú zasvätené dôvody a mávnu rukou. Prečo?

- Je to taká našská mentalita, toto vieme výborne. Prosím, neberte to,