Chránil talianske celebrity, ale vrátil sa na pódiá

Prešovská športová história sa môže popýšiť jediným kulturistom, ktorý sa dokázal výrazne presadiť v ére bývalého Československa. Bol ním Jozef Sztankay, ktorý práve dnes oslavuje okrúhle šesťdesiate narodeniny.

PREŠOV. Narodil sa 31. októbra 1955 v Nižnej Šebastovej a v tejto obci aj vyrastal. Súťaživé gény a hlavne silu zdedil po otcovi Viliamovi, ktorý získal v čase 2. svetovej vojny titul majstra Slovenska v gréckorímskom zápasení.

Začínal ako zápasník v Košiciach

Sztankay senior si želal, aby jablko nepadlo ďaleko od stromu.

„Dá sa povedať, že veľmi túžil po tom, aby spadlo rovno pod strom,“ zaspomínal si oddnes „čerstvý“ člen klubu šesťdesiatnikov.

Na začiatku jeho bohatej kariéry to aj tak bolo, Jozef začínal v Lokomotíve Košice a ako dorastenec sa stal majstrom Slovenska.

Rekreačne holdoval aj iným športovým odvetviam: behu, vrhu guľou, futbalu, hokeju.

Prečo nakoniec vyhrala kulturistika?

„Na zápasníckych tréningoch sme dvíhali činky a mne sa čoraz viac páčilo postupné rysovanie svalov. Najprv na rukách, no keď som chcel, aby som mal rovnako vypracované nohy, brucho, chrbát, bol som si vedomý, že budem musieť presedlať. Rozhodovanie netrvalo dlho, vedel som, čo ma viac baví a čomu sa chcem naplno venovať,“ zaspomínal si Sztankay.

Večne štvrtý

V roku 1974 prišla definitívna a osudová zmena. Prihlásil do kulturistického oddielu VSS Košice. O rok neskôr už štartoval na majstrovstvách ČSSR.

„Keďže juniorskú kategóriu vtedy organizátori šampionátu neobsadili, ani nie dvadsaťročný som súťažil na pódiu s mužmi. Myslím, že som sa pre začiatok nestratil, v kategórii do 179 centimetrov som vybojoval deviate miesto.“

Bola to vcelku úspešná premiéra medzi mužmi, Sztankay veril, že ďalšie vystúpenia mu prinesú umiestnenia na vyšších priečkach. Dúfajúc, že sa mu raz ujde aj miesto na stupňoch víťazov, dennodenne poctivo trénoval.

Lenže, v tých časoch isto netušil, že keby v tomto športe vyhlasovali najväčšieho smoliara sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, ten prívlastok by minimálne v Československu patril určite jemu.