Zo slzavého údolia vybehli na zlatý vrchol. Tréner súperiek zahodil sako do kontajnera

BRATISLAVA. Na takú kefu si basketbalistky Ružomberka na domácej parkete veru nepamätali.

V súboji o postup medzi najlepšie štyri tímy prestížnej Európskej ligy (Final Four) 1999 podľahli herným štýlom nepríjemnému francúzskemu majstrovi CJM Bourges, obhajcovi titulu, 44:65.

Na prstoch jednej ruky by sa dali spočítať euroligové prehry „Ruže” rozdielom očka vonku – ale doma?

Účinná terapia v autobuse

Sebavedomé Francúzky so slovenskou oporou Ankou Kotočovou-Janoštinovou v druhom polčase nedovolili domácim takmer nič.

„Veľmi ďaleko, určite nie tu. Verím, že domácu odvetu po takomto presvedčivom víťazstve zvládneme a postúpime,” odvetil dobre naladený tréner hostiek Vadim Kapranov na otázku, kde bude o týždeň.

Ružomberčanky po domácom výprasku nastupovali o pár minút do autobusu na cestu do stredofrancúzskeho mesta s uslzenými očami, akoby bez duše.

„Uvedomovali sme si, že sme vybuchli. Dať len štrnásť bodov v druhom polčase je málo aj na dorastenky. Pozitívny obrat nastal v autobuse do Bratislavy. Generálny manažér Jozef Smolek zvolil účinnú terapiu cukru a biča.

Najprv nás povzbudil, že ešte nie je nič stratené. Svet sa nezrútil, zrútili sme sa len my - a môžeme to ešte napraviť. Stačí vraj vyhrať o bod a prinavrátime si výhodu.

A potom nám od pľúc naložil, čo sa do nás zmestilo. Bolo to veľmi emotívne v polohe buď - alebo,” spomína Iveta Bieliková, neúnavná režisérka slovenského majstra.

Najviac kritiky sa ušlo šikovnej krídelníčke Martine Godályovej. „Vieme, čo je v tebe. Preber sa, teraz je tá pravá chvíľa, aby si to ukázala. Možno som bol k nej až príliš nemilosrdný a netaktný, ale zaúčinkovalo to,” podotkol Smolek.

Premiérové víťazstvo v Bourges

„Ój, akoby to bolo v minulom živote, veď sa to udialo v minulom tisícročí. A už o tom bolo povedané všetko,” živo zareagovala Godka, ako prezývajú Martinu, dnes už pani Vrťovú, trojnásobnú mamičku.

Aj to, čo si vypočula od generálneho manažéra?

„Pán Smolek nás zotrel všetky, a čo adresoval mne, je nepublikovateľné. Či ma to motivovalo, neviem, všetky sme vedeli, že v odvete musíme hrať podstatne lepšie - a ja takisto,” vraví s nadhľadom a vecne.

Kritika zabrala. Stalo sa, čo čakal málokto, najmä nie skúsené súperky. Obetavé Ružomberčanky vydreli v Bourges víťazstvo polčasovým skóre 51:42. Vynútili si tretí zápas, druhý pred vlastnými fanúšikmi.

„V Bourges sme vyhrali po prvý raz. Diváci nevideli oku lahodiaci basketbal, dôležitosť zápasu akoby zväzovala hráčkam ruky.

Nepoddajnosť, bojovnosť, fyzická odolnosť a viera vo víťazstvo nám priniesli úspech. Verím, že po druhý raz sa doma nenecháme zaskočiť,” hodnotila pre médiá trénerka Natália Hejková.

Godályovej presná ruka

A tak pán Kapranov o týždeň opäť sedel v ružomberskej Koniarni a bezmocne sledoval, ako vidina postupu jeho zvereniek mizne ako sneh na jarnom slniečku. Prehre 58:65 nezabránilo ani 16 bodov neúnavnej Kotočovej, najlepšej strelkyne hostiek.

Najpresnejšia z domácich, rýchlonohá Martina Godályová zaznamenala 22 bodov. „Padli mi nejaké trojky, vyšli rýchle protiútoky,” pamätá si s odstupom času istú ruku.

„O postup sme prišli nečakanou prehrou doma. Veľmi sme túžili po zlatom hetriku (tím CJM Bourges vyhral euroligu v predchádzajúcich dvoch sezónach, pozn.), vyhrať dva zápasy v Ružomberku bolo nad naše sily,” vravela smutne niekdajšia kapitánka slovenskej reprezentácie Kotočová.

Pripomenieme: SCP Ružomberok a CJM Bourges druhej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia v Eurolige dominovali. Vo finálovej štvorke sa prvýkrát stretli v Sofii 1996 - v zápase o bronz vyhralo družstvo z Liptova 65:59.

Prešli semifinálovou bránou

Prekonaj sám seba a vytrvaj. Toto úslovie akoby motivovalo ambiciózny tím SCP.

V Brne po štvrtý raz zasadol k prestretému stolu pre štyri najlepšie kolektívy Európy (predtým v Llírii 1993, v Sofii 1996 a v Larisse 1997 – v bulharskom a gréckom dejisku získal bronz).