Na žiadnom inom podujatí na Slovensku sa nestretávalo pravidelne toľko olympijských medailistov, majstrov sveta a svetových rekordérov.

Bratislava kedysi žičila špičkovej atletike a športovci sa odvďačili fanúšikom za výbornú atmosféru kvalitnými výkonmi.

V Banskej Bystrici sa v piatok uskutoční už 60. ročník atletického mítingu P-T-S, ktorý zažil slávne časy, úpadok, niekoľko rokov v kóme, aj znovuzrodenie.

Históriu mítingu zmapoval už nebohý športový publicista a atletický expert Marián Šimo v knihe Zürich východu - Hviezdy troch ér.

Najslávnejší slovenský atletický míting sa zrodil v roku 1957 z iniciatívy v tom čase najväčšieho denníka Pravda, ktorý prejavil snahu riešiť problémy slovenskej atletiky a pomôcť so založením medzinárodných pretekov.

„Temperament Slovákov, ich vnútorný vzťah a pomer k športu prevoňal každý boj, v ktorom o niečo išlo,“ citoval Šimo v publikácii postreh československého obrázkového časopisu Stadion po premiére.

Prvým víťazom bol v behu na 400 m prekážok Dominik Kocinger, neskôr vládny splnomocnenec pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

Zo škvary na tartan, zo Slovana na Inter

V 50. a 60. rokoch súperili atléti na škvarovej dráhe futbalového štadióna na Tehelnom poli. Už od začiatku sa okrem domácich pretekárov zúčastňovali na podujatí aj športovci zo zahraničia, najmä krajín socialistického tábora. Škvarovú éru mítingu (1957 - 1967) vystriedala od roku 1971 slávnejšia tartanová - s novým dejiskom aj názvom.

Atléti sa presťahovali cez Bajkalskú ulicu, na štadión Interu, ktorý dokončili v roku 1967 a bolo na ňom okrem futbalového ihriska dosť miesta aj na atletický ovál - z tartanu.

Polyuretánový povrch sa mal pôvodne využívať v konských stajniach, no napokon znamenal obrovský míľnik pre kráľovnú športov. Syntetická dráha z americkej firmy 3m mala veľkú premiéru na olympiáde v Mexiku v roku 1968. O tri roky neskôr ju už mohli využívať aj atléti v Bratislave.

Tartan vyšiel na vyše 150-tisíc dolárov (vo valutách ho zaplatila spoločnosť Pragosport), ďalších dva a pol milióna korún stál 70-centimetrový podklad pod dráhou - napísal Marián Šimo pred rokmi v Pravde.

„Projekt sme budovali v akcii Z, to znamená svojpomocne, brigádami. Skvelú prácu odviedol projektant Štefan Molnár. Bývalý skokan do diaľky bol stavebný inžinier, v spolupráci s Hydrostavom urobili podklad dráhy. Dosť sme sa s tým natrápili, veď niečo podobné sa u nás robilo vôbec prvý raz,“ spomínal pre športweb Štefan Madro, niekdajší tajomník TJ Inter Slovnaft Bratislava.

Bratislava predbehla Ostravu

Od roku 1973 pribudol k Pravde a televízii aj tretí veľký partner mítingu - rafinérsko-petrochemická fabrika Slovnaft. Pétéeska sa nadýchla do svojho najatraktívnejšieho obdobia.

„V začiatkoch nám veľmi pomohli Ostravčania, ktorí organizovali míting Zlatá tretra. Všetko, čo vedeli, nám bez problémov ukázali. Potom sme ich dobehli a trošku aj prerástli, čo už sa im už až tak nepáčilo,“ vysvetľoval v dokumente STVR Príbeh Túžby a Slávy Imrich Ozorák, niekdajší tajomník atletického oddielu TJ Inter a neskôr aj riaditeľ pretekov.

„Každý ročník bol komplikovaný, začali sme ho pripravovať aj rok, rok a pol dopredu. Pomáhali nám aj vtedajšie politické špičky. Napríklad keď sme potrebovali víza pre zahraničných pretekárov, predseda slovenskej vlády Peter Colotka zdvihol telefón, zavolal ministrovi zahraničných vecí Bohušovi Chňoupkovi a víza boli,“ dodal Ozorák.

Dôležitý bol výber termínu. Organizátori bratislavského mítingu ho situovali na prelom jari a leta, na začiatok sezóny, keď atléti plnili limity a pétéeske v tom čase nekonkurovali iné veľké podujatia v zahraničí.

Bratislava lákala najväčšie hviezdy - a nielen zo spriatelených socialistických krajín.

V roku 1973 štartoval na mítingu olympijský víťaz z Mníchova 1972, Uganďan John Akii-Bua.

„Keď prišiel do Bratislavy, prvá otázka na organizátorov bola či máme zoo. Chcel vidieť opice. Tak ho vzali do zoologickej. Keď sa vrátil, spýtal sa, či by mohol vidieť ostnaté drôty na hranici s Rakúskom. Tak sa vybavilo auto, ktoré ho odviezlo až na miesto. Vrátil sa, bol spokojný a na druhý deň vyhral preteky,“ vytiahol úsmevnú historku v televíznom dokumente Viliam Lendel, bývalý výškar, dlhé roky atletický tréner a funkcionár.

Rekordér Bubka nadchol davy

V 70. a 80. rokoch sa na mítingu pravidelne objavovali elitní československí atléti, ktorí patrili k svetovej či európskej špičke: bežci a bežkyne Jozef Plachý, Eva Glesková, Taťána Kocembová, Jarmila Kratochvílová, guliarka Helena Fibingerová, diskár Imrich Bugár či oštepár Jan Železný.

Zo zahraničia štartovali v Bratislave aj kubánsky strednotratiar Alberto Juantorena, východonemecké šprintérky Marlies Göhrová a Marita Kochová, americký prekážkar Roger Kingdom či skvelý výškar Javier Sotomayor z Kuby.

Nad všetkými však vyčnieval (a nielen vďaka svojej disciplíne) žrdkár Sergej Bubka. Rodák z Vorošilovgradu (dnes Luhansk) na Ukrajine ozdobil 25. ročníku mítingu v roku 1984 svetovým rekordom 585 cm.

Pätnásťtisíc divákov zažilo veľkú eufóriu, odvtedy „chodili na Bubku" - napísal Marián Šimo. O štyri roky neskôr pridal Bubka na P-T-S ďalší svetový rekord - 605 cm.

Míting, ktorý organizátori postupne natiahli na dva dni a vrcholil pri umelom osvetlení, zvykol prilákať do hľadiska tisíce priaznivcov (za dva dni dosahoval počet divákov od 20 až do 30-tisíc).

Vďaka kvalitnému obsadeniu, špičkovým výkonom, ale aj žičlivej atmosfére získala Bratislava v atletických kruhoch označenie Zürich Východu, čo bolo prirovnanie k legendárnemu mítingu Weltklasse vo švajčiarskom meste.

Oživenie po šesťročnej pauze

P-T-S bola tiež súčasťou seriálu najprestížnejších atletických mítingov vo svete IAAF Grand Prix.

Hoci z neho začiatkom 90. rokov vypadla, agilní organizátori (o.i. riaditeľ Ozorák, či atletický manažér Alfons Juck) držali jeho vysokú úroveň a ponúkli bratislavskému publiku aj veľké esá - diaľkara Mikea Powella, jamajskú šprintérku Merlene Otteyovú, či bulharskú výškarku Stefku Kostadinovovú.

Najväčšou hviezdou na Pasienkoch bol však v roku 1992 fenomenálny americký bežec Michael Johnson.

Míting postupne strácal podporu, aj fanúšikov, upadal a po roku 2010 zanikol. Našťastie, nie natrvalo.

Dejiskom návratu sa stal v roku 2016 areál X-bionic sphere v Šamoríne a od roku 2023 sa koná na Štiavničkách v Banskej Bystrici.

Na jubilejnom 60. ročníku nebudú chýbať ani veľké mená minulosti - Jan Železný, Mike Powell, Willie Banks či Helena Fibingerová - hoci už len v role čestných hostí rozdávajúcich cenné autogramy.