Antl uvažuje nad pokračovaním v reprezentácii

Dlhé roky je stabilným inventárom slovenskej hádzanárskej reprezentácie. Počnúc majstrovstvami Európy v roku 2006 vo Švajčiarsku má na svojom konte všetky vrcholné podujatia v drese národného tímu. Aj ten nešťastný šampionát starého kontinentu v Srbsku, kde sa naše účinkovanie skončilo predčasne.

KOŠICE. Najlepší hádzanár Slovenska za rok 2005 Radoslav Antl sa zo Srbska vrátil poriadne rozladený, turnaj, ktorý mohol byť jedným z vrcholov jeho bohatej kariéry, bude preňho ešte dlho nočnou morou. Najmä trapas s Poliakmi mu vzal chuť do hádzanej a primäl ho rozmýšľať o rozlúčke s reprezentáciou.

„Ťažko opísať pocity, ktoré u mňa momentálne prevládajú, sú také zmiešané. Stále ma máta, a ešte dlho bude, ten druhý polčas zápasu s Poliakmi, ale na druhej strane mám radosť z toho, že sa nám na majstrovstvách Európy konečne podarilo získať prvý bod. Takže zatiaľ ani neviem, ako hodnotiť naše vystúpenie na tomto šampionáte, ešte je príliš skoro, možno s odstupom času to dokážem lepšie posúdiť.“

Nikto neberie Slovákom radosť z prvého bodu na majstrovstvách Európy, ale konečný efekt je rovnaký, aj do tretice skončili medzi európskou elitou poslední...

„Aj preto tú radosť kalí výbuch s Poliakmi. Verili sme však, že tentoraz s tým bodom neskončíme opäť na konci v celkovej klasifikácii, že budeme aspoň pätnásti. Aj keď vzhľadom na žreb kvalifikácie na svetový šampionát je úplne jedno, či by sme boli pätnásti alebo šestnásti, aj tak sme padli do druhého koša.“

Nespokojný s minutážou

Odchovanec košickej hádzanej bol zvyknutý na väčšiu zápasovú „minutáž“, akú mu v Srbsku „vyrátal“ tréner Heister, a pri nie veľmi presvedčivej forme Martina Straňovského, jeho konkurenta na ľavom krídle, by si ju veru zaslúžil.

„Samozrejme, že som nespokojný s tým, koľko priestoru som od trénera Heistera v zápasoch dostával, aj keď Martin je hráč svetových kvalít. Je to však vec trénera, koho na ihrisko postaví. Má svojich hráčov, na ktorých stavia, ja to neriešim. Nemám s ním nijaký konflikt, aj keď sa s niektorými jeho rozhodnutiami nestotožňujem. No on je tréner, on je zodpovedný za výsledky, tak ho rešpektujem.“

Aj preto, že hral málo, je sedem gólov v troch zápasoch jeho podpriemer. Sedmičkami, ktoré má tiež v náplni práce, si „privyrobil“ iba v prvom zápase s Dánmi. Proti Srbom svoju príležitosť zahodil. A to sa mu veru často nestáva.

„Bolo pre mňa prekvapením, že srbský brankár zostal na čiare, aj keď ja to mám pri sedmičkách veľmi rád, pretože je to moja výhoda. Je to však jeden z najlepších brankárov sveta a ja som to hodil zle. Stane sa mi, že zahodím jednu z desiatich, takže proti Srbom to bola práve tá jedna, a pri ďalších deviatich sa teraz nepomýlim...“

Čím tridsaťtriročný krídelník prešovského Tatrana naznačil, že koniec jeho reprezentačnej kariéry by sa ešte mohol o nejaký čas oddialiť.

„Ešte nie som rozhodnutý, chcem si nechať nejaký čas na rozmyslenie. Azda teraz v Prešove si urobím lepšiu náladu a pozitívne výsledky v klube prebudia vo mne túžbu ďalej reprezentovať. Momentálne som však veľmi sklamaný aj z prístupu niektorých spoluhráčov k zápasom na majstrovstvách Európy, aj preto rozmýšľam o konci reprezentačnej kariéry. Skúsený hráč musí vedieť, teda mal by vedieť, kedy je dosť. V reprezentácii má byť dovtedy, kým ešte mužstvu má čo dať...“