Ako šarvanec ich obdivoval, teraz sa postaví proti nim zoči-voči

Sportnet|12. okt 2002 o 00:00

Bratislava Nejednému šarvancovi, ktorý kope do lopty, imponuje anglický futbal. Aj Ľubomírovi Reiterovi (na snímke vpravo) sa odjakživa páčili

borci, ktorí sa pohybujú na ostrovoch. Predtým hlavne Lineker bol prototypom konštruktívneho útočníka, ktorý vedel zamotať hlavy obrancom a vírivým pohybom neraz rozhádzal i vychýrenú defenzívu. Pritom sa "namontoval" tam, kde bolo treba a dával góly. Aj preto ho Ľubo rád obdivoval. Odchovanec stropkovského futbalu stojí na prahu prvého priameho kontaktu s anglickým súperom. Ešte nikdy predtým nemal možnosť čeliť produktu spoza kanála La Manche.

"Bez odhodlania a imperatívu, že treba vyhrať, by nemalo význam vkročiť na trávnik. Pravda, aby som nebol velikášskym, aj remíza by nebola od veci," priblížil obsah častých diskusií v hráčskom kolektíve útočník Sigmy Olomouc. "Nemožno inkasovať na začiatku gól, lebo psychicky by sme určite spadli dosť hlboko." Keby sme v Turecku uhrali lepší výsledok, pohody by bolo v našom tábore viac, lenže na druhej strane nenastupovať na duel ako favorit má svoju výhodu. Hoci sa nemôžeme riadiť úslovím, že nemáme čo stratiť (ide o veľa vzhľadom na situáciu v kvalifikácii), predsa by sme mohli čosi vyťažiť z "horenostva" Angličanov. "Tí nás dávajú na jednu úroveň s trpaslíkmi v Európe..." Dokonca v tamojšej tlači sa objavili i prehnané hlášky, že ak ich národný tím prehrá, nech radšej ide hrať golf. "Radi im palice na tento šport poskytneme," pokúsil sa odľahčiť určite napätím nasiaknutú atmosféru náš legionár. Nemusel dlho rozmýšľať nad tým, čím by charakterizoval ostrovný herný prejav. "Vyhrávajú osobné súboje, v tejto činnosti sú nekompromisní. Mnoho vyspelých cudzincov v tamojšej lige usmerňujú svojím rozumom domácich hráčov a to sa prenáša aj do reprezentácie." Predtým sa hovorilo a bola to neraz pravda, že akonáhle anglický celok, či klubový alebo národný, prišiel na kontinent, akoby mu spadlo pol srdiečka niže kolien. Nebol ani zďaleka taký silný ako doma. "To bolo kedysi, za posledné roky sa to zmenilo. Určite nás teraz neberú vážne, prirovnal by som to k situácii, ako keby sme my cestovali do Lichtenštajnska... Na druhej strane pre nás to môže byť i plus. Azda namyslencov zaskočíme." Spravidla tréneri u nás tvrdia, že o osude zápasov sa rozhoduje v strede poľa, lenže v konfrontácii s Angličanmi bude rozhodujúce mať v merku priestor v šestnástkach. "Majú vysokých borcov, ktorí pri štandardkách vedia strčiť hlavu do skrumáže a prederú sa svojím veľkým telom." Ostrovná súťaž je o nasadení, úpornosti, tvrdosti na hranici dovoleného. Odpovieme na to správnou protizbraňou, nedáme sa uniesť a nedoplatíme na to kartami, odpískaním faulov? "Nemyslím si to. Väčšina z nás hrá v cudzine a sme zvyknutí na iný štýl než na Slovensku, hoci anglický je osobitý." Keby Reiter dostal šancu zahrať si, na hlavičkové súboje s obávanými majákmi Albiónu sa celkom teší. "Hlavičkovanie je moja pomerne silá zbraň. Lenže domnievam sa, že hlavičkové momenty nebudú kľúčové, lebo hostia sa zamerajú na hru po zemi."

Pravdaže, nedalo sa obísť ani mapovanie pôsobenia východniara na rieke Hanej, kde sa ocitol pred rokom. Sigme to ale nejde, očakávania lamentujú nad realitou. "Nedarí sa nám, tréner sa rozhodol posadiť piatich hráčov základnej zostavy na lavičku. Preto som v uplynulom kole odohral iba poslednú pasáž. Okrem toho mal som menšie problémy s krížami, ešte stále ich cítim." Umiestnenie tímu v druhej polovici pelotónu vyvoláva otázky, kto alebo čo je na vine? "Tréner je nespokojný, ale nespokojnosť je aj s ním, lebo to, čo hráme, je humus," neodpustil si expresívne vyjadrenie Ľ. Reiter, ktorý v tomto ročníku dal zatiaľ iba jeden gól (v stretnutí proti Brnu doma) a pripomína to obdobie tesne po jeho angažovaní zo Žiliny, keď sa tiež nevedel dlhšie rozbehnúť v koncovke. "Minimálne v 80 percentách odohraných stretnutí nastupujeme s jedným útočníkom a to neprinieslo žiadny efekt. Len sme sa trápili. Je nepochopiteľné, že v domácom prostredí nastupujeme v takomto rozostavení. Preto nie div, že nevystrelíme ani poriadne na bránu, lopta lieta iba medzi šestnástkami. Vonku je to iné, lebo v cudzom prostredí sa spoliehame na brejkové úniky. Tam nám to vyhovuje. Mali by sme hrať na vlastnom ihrisku s dvoma hrotovými hráčmi a nespoliehať sa iba na krížne lopty, bezduchosť." Hráči, čo majú v Olomouci niečo za sebou, sa ozvali, chceli si to s trénerom Páníkom vydiskutovať. Jeho reakcia?: "Na ďalší zápas nás nepostavil. V mojom prípade to bolo prvý raz, čo som nebol v základnej zostave." V Olomouci, kde chodilo predtým 10-12-tisíc divákov, je značný úbytok fanúšikov. "Ak sa objaví päťtisíc, sme radi. Na také mesto ako Olomouc je to však omrvinka."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Ako šarvanec ich obdivoval, teraz sa postaví proti nim zoči-voči