Zavše odchody hráčov či trénerov z daného klubu nie sú košer a vymykajú sa z obvyklej „štábnej kultúry“. Niečo podobné zažil aj Maroš Ferenc, bývalý gólman Tatrana Prešov, ktorý pred necelými dvoma rokmi zamieril ako tréner brankárov do prvoligovej Senice. O tom, prečo na Záhorí prednedávnom skončil a za akých okolností, sme sa s ním zhovárali.
Pôvodne ste mali ešte platnú zmluvu na ďalší rok, lenže všetko sa zmenilo. Prečo?
„Do klubu vstúpili noví majitelia so svojou filozofiou a vybrali si svojich ľudí. Na moje miesto prišiel pán Mentel, ktorého som mimochodom nahradil po mojom príchode pred dvoma rokmi práve ja.“
Kedy ste ukončili angažmán?
„Keď sa začala pandémia, tréningový proces sa skončil, pracovali sme individuálne, všetci sme odišli domov. Pred časom – deň predtým – ako sme sa mali stretnúť, mi oznámili, aby som už ani nechodil späť.“
Bola to pre vás studená sprcha?
„Prekvapilo ma, že môj post sa riešil ako prvý, ale beriem to normálne, čo sa vo futbalovom živote stáva.“
Má FK vyrovnané s vami všetky náležitosti?
„V tom je pes práve zakopaný. Od novembra niektorí nemáme vyplatené výplaty, pričom pri udelení licencie sa nehľadí na to, či tréneri brankárov majú uhradené mzdy. Vyrovnané boli tie záväzky, ktoré sa berú do úvahy pri licenčnom konaní, na nás ostatných sa nebral ohľad. Odsúva sa to, majú na to čas...“
Kedy ste dostali posledný raz financie od FK?
„Naposledy som dostal peniaze na účet v októbri za september. Neskôr prišli nejaké menšie zálohové čiastky – raz za tri mesiace, ale to boli len omrvinky.“
Takže kedy uvidíte svoje peniaze, je vo hviezdach...
„Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Seničania spravili chybu už v tom, že angažovali nového trénera brankárov ešte skôr, ako so mnou rozviazali zmluvu. To je naozaj neštandardný krok.“
Je druhá strana ústretová pri zmazaní dlhu?
„Zatiaľ klub nevyvíja žiadnu aktivitu, k žiadnej dohode nedošlo, nebol mi navrhnutý žiadny splátkový kalendár alebo niečo podobné. Z tohto prístupu funkcionárov som sklamaný. Nemajú záujem a snahu riešiť to, hoci niečo už bolo ústne sľúbené, ale ku konkrétnym krokom z ich strany nedošlo. Pritom viem, že niektorým už daktoré resty zmizli. Dal som to právnikom a cez futbalový zväz podnikáme príslušné opatrenia. Verím, že to nebude trvať pridlho.“
Pred časom ste spomínali, že do brány sa už postavíte len naozaj v krajnom prípade, keď by nemal kto chytať. No v ostatnom vystúpení pred prerušením súťaže proti Nitre ste figurovali na súpiske ako náhradník. Prečo?
„Do Senice som išiel s tým, že aktívna brankárska kapitola je nadobro dopísaná. Pokiaľ ide o tento duel, vzniklo to preto, že boli problémy, hráči odchádzali a neobišlo to ani brankársku pozíciu. V príprave bol poruke iba jeden gólman a k nemu sme sťahovali adeptov z dorastu. V tomto stretnutí mali dorastenci tiež zápas v Poprade, tak som bol požiadaný, aby som išiel na lavičku ja, lebo poruke nebol žiadny náhradník. Išlo teda o výnimočnú situáciu.“
Čo zamýšľate ďalej?
Tým, že som bol dosť dlho mimo rodiny, tak som si v prvom rade chcel vynahradiť tento deficit. Rád by som však niekde zakotvil a venoval sa trénovaniu brankárov. Je to práca, ktorá ma baví, ale momentálne nič nesilím.“