Do ekipy hráčov, ktorí sa nepredstavia v novom druholigovom ročníku v drese Trebišova, patrí aj Vladimír Kražel. Pravda, jeho futbalový osud bol v uplynulej sezóne pohnutejší než u jeho spoluhráčov, keďže dlhý čas premaródoval a keď si už myslel, že na jar zasiahne do bojov – hoci v iných farbách – prišla nútená koronaprestávka. Preto sa ešte výraznejšie teší na novú sezónu, hoci už bude účinkovať v nižšej súťaži.

Na dlhý čas ste sa vytratili z diania, v zápase v Banskej Bystrici ste si v druhej polovici októbra lanského roka poranili členok – natrhli ste si väzy. Čo nasledovalo potom?

„Dostal som sadru na šesť týždňov. Neskôr som začal prípravu v Slavoji, spočiatku individuálne, sem-tam som sa zapojil s ostatnými, robil som takpovediac kužeľ. Noha ma príliš nepustila do vážnejšej akcie, vlastne ešte doteraz pociťujem dozvuky zranenia, hoci to už vyzerá fajn.“

Keby sa bolo na jar hralo, kedy by ste sa mohli ukázať na ihrisku?

„Niekedy v strede apríla by to bolo možno reálne, lenže udiali sa veci, ktoré nikto nepredpokladal a to ma zabrzdilo.“

Údajne ste mali hosťovať v odvete v treťoligovej Kalši...

„Je to tak, boli sme dohodnutí, že sa pôjdem po dlhej pauze rozohrať do Kalše, kde som už bol dohodnutý na mojom účinkovaní.. Bolo to logické, lebo som neabsolvoval plnú zimnú záťaž. Napokon z hosťovačky nič nebolo, do konca mája sme mali zmluvy v Trebišove a fungovali sme v obmedzenom individuálnom režime v domácich podmienkach. Čo som mohol, to som si odtrénoval.“

Ako prišlo k odchodu zo Zemplína?

„Ešte to nie je oficiálne spečatené, ale fakticky tam už nie som. V zamestnaní prišla možnosť pracovať na plný úväzok, predtým som tam robil na polovičný úväzok, a tak som sa rozhodol, že futbal pôjde viac nabok. Hľadal som možnosti, ako by som ešte robotu dokázal skĺbiť s futbalom. V druhej lige by to nebolo možné. Tam by som to nestíhal, už predtým to bolo pre mňa komplikované, aby som chodil na tréningy do Trebišova a aj pracoval. Keďže som bol predtým v kontakte s pánom Urbanom z Kalše, dohodli sme sa, že budem u nich.“

Pôvodne ste mali zotrvať v predošlom pôsobisku?

„Po vypršaní zmluvy to bolo otvorené, mali sme sa vzájomne skontaktovať, ako ďalej, či bude prednejšia práca alebo futbal, ako sa budem cítiť. Mojou prioritou sa však stalo zamestnanie.“

V Kalši už trénujete?

„Áno, od začiatku.“

Je tam niekoľko hráčov, ktorých poznáte, na koho ste sa najviac tešili?

„Sú tam brankári Stano Pella a Erik Kolbas, ktorí boli so mnou napríklad v Trebišove a Erik je dokonca aj mojím kolegom v práci, takže sa vidíme naozaj od rána do večera a so smiechom hovorím, že dakedy sa už nemusíme vari ani vidieť... Po nejakom čase si znovu okúsim tretiu ligu, oprášim si svoje poznatky z tejto súťaže, mám skúsenosti s postupom do druhej ligy, bolo by fajn, keby sa znovu zišli...“