BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) - Pred 50 rokmi sa odohral na bratislavskom Tehelnom poli zápas, ktorý je navždy zapísaný v histórii nášho futbalu.

Československý výber, v základnej zostave ktorého bolo osem Slovákov (na titulnej fotografii stoja zľava Hagara, Viktor, Horváth, Plass, Pivarník, Adamec, dolný zľava Pollák, Jokl, Fr. Veselý, Kabát, Geleta) a na lavičke Jozef Marko, privítal Brazíliu, vtedy dvojnásobného majstra sveta z rokov 1958 a 1962. 

Súperov tím hrával v tom čase bez Pelého. Ten odmietal reprezentovať, pretože sa mu zdalo nedostatočné, ako sa ho zastala brazílska federácia a jej prezident Joao Havelange pri zranení, ktoré mu spôsobil na anglickom šampionáte surovými zákrokmi Bulhar Žečev. Trucoval tri roky a duel v Bratislave padol práve do tohto obdobia.

Aj tak to však bola ekipa ako hrom. Tréner Moreira na Tehelnom poli predstavil základ toho mužstva, ktoré sa o dva roky v Mexiku stalo tretí raz majstrom sveta: Felix, Carlos Alberto, Brito, Gerson, Rivelino, Joel, Tostao, Jairzinho, Edu.

Dodnes sa traduje, že na preplnených tribúnach bola najvyššia návšteva, aká na tomto pre našinca legendárnom štadióne sledovala futbalový zápas – v archívoch sa udáva číslo 60 000 divákov, pamätníci a účastníci sa iba uškŕňajú...

Po rokoch presiaklo z domácej kabíny, čo hráčom povedal tréner Jozef Marko tesne pred tým, ako ich poslal na ihrisko: “Ja som si vás vybral, lebo ste najlepší a podľa toho hrajte.”Predtým vymenoval jedenásť mien do základu a bolo. Hráči sa neskôr dušovali, že takú krátku taktickú poradu nikdy predtým a ani potom od Marka nezažili. 

Samozrejme, mužom zápasu bol Jozef Adamec. Dnes legenda, ale už aj vtedy neprehliadnuteľná osobnosť. Výnimočný kanonier s vycibrenou ľavačkou, dal Brazílii tri góly – každý inak. Prvý pravou, druhý ľavou, tretí hlavou! Alebo inak: pri vyrovnaní na 1:1 vystihol „malú domov“ Brita, obišiel brankára a zasunul. Pri ďalšom vyrovnaní, na 2:2, „vyšil” spoza šestnástky takú šupu, že brankár loptu neudržal - náš strelec sa ešte po rokoch uchechtával, že „Felixovi popálil ruky aj cez rukavice” - a tá sa dokotúľala za čiaru (na prvej fotografii). A víťazný na 3:2 bol pre neho najmenej typický: v 70. minúte zápasu unikol po krídle Veselý, nacentroval sprava na bližšiu žrď a Adamec ani nemusel vyskočiť, lopta mu sadla akurátne na hlavu. “Dať tri góly v národnom drese sa vždy cení. A keď ich dáte Brazílčanom a vďaka tomu vyhráte, je to o to krajšie,“ spomínal po rokoch Jozef Adamec.
Historické víťazstvo, historický zápis strelca. Ešte aj po rokoch sa pri mene Jozef Adamec pripomínalo, že “dal Brazílii tri góly.” O tom nebolo pochýb, akurát sa rôznili dohady, koľko takých futbalistov je na svete. Nuž je čas dať veci na pravú mieru.
V čase, keď Adamec prestrieľal jedenástku „kanárikov,“ bôl ôsmym futbalistom na svete, ktorý dosiahol hetrik v zápase s Brazíliou. Po ňom to dokázali ešte ďalší dvaja.

(na druhej fotografii je pred brankárom Felixom Dušan Kabát, na tretej zúčastnené tímy pri nástupe na zápas)