BRATISLAVA (SFZ) – V 33. ročníku ankety Futbalista roka vyhral premiérovo v jej histórii a vo svojej kariére Dávid Hancko.

Raz do roka nie je vo futbale podstatné dianie na ihrisku, ale na pódiu. Ten deň patrí ankete, zastrešenej názvom Futbalista roka, pod ňou sa však schovávajú aj ďalšie kategórie: Cena Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu do 21 rokov, Cena Jozefa Vengloša pre najlepšieho trénera, cena pre najlepšiu futbalistku Slovenska a víťazov Lidl Ceny fanúšika v kategórii futbalistov aj futbalistiek. Tým dňom bol tentoraz štvrtý marcový pondelok, 23. 3. 2026 sa vyhlasovali výsledky roka 2025.

Bonusom ako vždy je uvádzanie nových laureátov do Siene slávy slovenského futbalu. Aj táto tradícia už má jubileum, prvýkrát sa otvorili jej brány v marci 2016.

MIKOLAJOVÁ OBHÁJIL. Buďme galantní, začnime od futbalovej nehy. Kategóriu žien ovládla tretí raz v rade Mária Mikolajová (26). Momentálne už hráčka nováčika bundesligy Hamburgeru SV je tak historicky druhou futbalistkou, ktoré dosiahla v ankete víťazný hetrik. Zaradila sa po boku jedinečnej Dominiky Škorvánkovej. Poďakovaním oslovila najbližších: „Som vďačná a šťastná. Bez podpory trénerov a spoluhráčok z klubu aj reprezentácie, bez blízkosti rodiny a všetkých, ktorí mi držia palce, by som tu nebola.“ Tradičné slová, ale pravda nemusí byť vždy len objavná.

SAUEROV HETRIK. Tretí triumf v sérii si pripísal v kategórii futbalistov do 21 rokov Leo Sauer (20). Stal sa tak vôbec prvým hráčom, ktorý získal Cenu Petra Dubovského trikrát v rade. „Som veľmi rád, že som sa zapísal do histórie slovenského futbalu. Je to naozaj dobrý pocit,“ a samozrejme poďakoval rodičom, trénerom, spoluhráčom. Veď sa patrí a Leo okrem toho, že je výborný futbalista, je aj slušný človek. A najmladší debutant v reprezentačnom seniorskom áčku. „To si cením, to budem aj mojím deťom rozprávať,“ pobavil mladík publikum aj divákov pri televíznych obrazovkách.

MEDZI TRÉNERMI VÍŤAZI EX AEQUO. Druhý raz v histórii ankety sa v kategórii trénerov 1. miesto delilo na polovicu. V roku 2017 na trofej spoločne dosiahli Ján Kozák st. a Pavel Hapal, tentoraz sa na piedestál postavili bok po boku Francesco Calzona (57) a Vladimír Weiss st (61). Pre slovenského fachmana to bolo šieste víťazstvo v rade a ôsme v tejto ankete, celkovo však má desať trofejí, pretože ich získal aj v čase, keď mala anketa inú formu.

„Mám radosť, obrovskú. Pre zahraničného trénera je už 2. miesto v rebríčku úspech. Víťazstvo spolu s trénerom Weissom, ktorý je na Slovensku legendou, je veľká česť,“ reprezentačný kormidelník hovoril plynule, vecne, spontánne a - úprimne. Rovnako ako tréner Slovana, ktorý spoluvíťazovi najprv zagratuloval za ním odvedenú prácu pri slovenskom národnom tíme. A potom typicky weissovky poslal verejný odkaz: „Škoda, že sme sa takto nestretli už skôr, boli by sme obaja šťastnejší...“
Obaja venovali ešte myšlienku blížiacej sa baráži o MS – Weiss: „Verím, že sa podarí postúpiť aj tejto generácii, chce to čistú hlavu a vrelé srdce.“ Calzona: „Bolo by úžasné postúpiť na svet po šestnástich rokoch, urobiť tento národ zas šťastným.“

LIDL CENA FANÚŠIKA. Hlas ľudu, hlas boží. Aj tentroraz hlasovali fanúšikovia a zvolili si svojich najobľúbenejších. Najsympatickejších, srdcu najbližších. Medzi ženami brala cenu Tamara Morávková (23), medzi mužmi Dávid Hancko (28).

V TREŤOM FINÁLE PRVÝ RAZ INAK. Zloženie najlepšej desiatky v najsledovanejšej kategórii bolo známe už dlhšie, poradie sa však odkrylo až na galavečere. Tradičné bolo aj pódiové vyvrcholenie, keď sa postavili vedľa seba dvaja najväčší favoriti na víťazstvo v ankete, kráľ posledných dvoch rokov Stanislav Lobotka (31) a dvojnásobný korunný princ Dávid Hancko.
Premiérovo, ako šestnásty slovenský futbalista v jej histórii od vzniku Slovenska v roku 1993, vyhral anketu Hancko. „Ďakujem do Madridu, kde je teraz moja Kristýnka aj obaja synčekovia,“ prirodzene a spontánne sa otočil do mesta, kde momentálne žije a pôsobí čerstvý víťaz. Samozrejme, neopomenul na rodičov, spoluhráčov, trénerov, ako mu je vlastné – i Lobotkovi, keďže majú rovnakých – aj agentov. „Nikdy som si nemyslel, že dočiahnem tak vysoko, veď ani medzi malými som nikdy nebýval najlepší.“ Teraz ním však je. A právom! Ako to, čo je za tým? „Trpezlivosť a cieľavedomosť,“ za dvoma slovami je toho oveľa, oveľa viac. Od talentu, pracovitosti, poctivosti, dôslednosti, nezlomnosti, obetavosti až po obyčajný prístup. A normálnu slušnosť. To všetko zdobí najlepšieho futbalistu Slovenska za rok 2025.

Klobúk dolu aj pred strieborným Lobotkom. Po prevzatí trofeje za 2. miesto zagratuloval víťazovi, normálne ľudsky. Potom poďakoval, ako sa patrí, spoluhráčom sediacim v sále aj na diaľku tým z Neapola, trénerom tu aj tam, rodine, priateľke. A zaželal si zdravie. A potom poprial úspech slovenskému futbalu. Stanko, nech sa tak stane už vo štvrtok!

SIEŇ SLÁVY SLOVENSKÉHO FUTBALU. Ako bolo napísané, slávila jubileum. K 56 osobnstiam pribudli ďalší laureáti. In memoriam Jozef Marko, ktorému sa patrí dať prívlastok starší, za ktorého prevzal cenu vnuk Tomáš Jodas. V histórii zapísaný ako neprehliadnuteľný tréner, vyzretá osobnosť, velikán aj medzi veľkými. Rovnako in memoriam Vladimír Hrivnák, výborný hráč a poctivý tréner, pohárový víťaz so Slovanom z Bazileja, skvelý chlap, skromný človek, ktorého devízou bolo človečenstvo na kilometre. Cenu prevzal syn rovnakého mena. Tretím za rok 2026 bol Dušan Galis, hráč i tréner.

Nie cez dvere, ale otvoriť sa musela slávobrána, aby cez ňu vošlo celé mužstvo majstrov Európy z roku 1976. Výnimočná partia, preto aj výnimočný počin, keďže dosiaľ boli medzi laurátmi SSSF iba jednotlivci. Mužstvo z Belehradu, ako sa skupine nevšedných futbalových géniov v skratke zvykne hovoriť, zožalo obrovský potlesk v stoji. Najväčší úspech nášho futbalu – slovenského, československého. Chlapi s viac ako siedmimi krížikmi na chrbte stáli na pódiu a právom si aj takto pripomenuli, čo pred 50 rokmi dokázali. Družina kapitána Antona Ondruša - dorazil z Thononu autom so synom Antonom mladším – ktorého slovne ocenil Antonín Panenka, autor nezabudnuteľnej jedenástky tzv. vršivickým dloubákom. „Taká partia sa len tak nerodí, on ju dal dokopy...“ Ako hrali, tak rozprávajú. Priamo, vecne. Marián Masný odpovedal na otázku, na čo si najradšej spomína štyrmi slovami: „Že sme to vyhrali.“

O tom to je. Vo štvrtok proti Kosovu v baráži o MS bude. O víťazstve. A potom, v marci 2027 zasa aj o sláve. Pre tých najlepších.

ĎALŠIE PORADIE
11. Adam Obert (Cagliari Calcio) 114, 12. Tomáš Bobček (KS Lechia Gdansk) 91, 13. Tomáš Suslov (Hellas Verona) 56, 14. Tomáš Rigo (FC Baník Ostrava/Stoke City) 39, 15. Ivan Schranz (Slavia Praha) 23, 16. Matúš Bero (VfL Bochum) 20, 17. Denis Vavro (VfL Wolfsburg) 18, 18. Michal Faško (FC Košice/MFK Žilina) 14, 19. Mario Sauer (MŠK Žilina/FC Toulouse) 12, 20. Vladimír Weiss ml.  (ŠK Slovan Bratislava) 6, 21. Nino Marcelli (ŠK Slovan Bratislava) a László Bénes (1. FC Union Berlín/Kayserispor) po 4, 23. Ľubomír Šatka (Samsunspor), Patrik Hrošovský (KRC Genk) a Adrián Kaprálik (MŠK Žilina/Holstein Kiel) po 3, 26. Samuel Kopásek (MŠK Žilina) a Dávid Ďuriš (MŠK Žilina/Rosenborg Trondheim) po 1.  

ĎALŠIE PORADIE
7. Dominik Hollý (FK Jablonec/Sparta Praha) a Adam Griger (FC Hradec Králové) po 2, 9. Marek Okál (MŠK Žilina), Fedor Kasana (AS Trenčín), Adrián Fiala (AS Trenčín), Tadeáš Hájovský  (AS Trenčín), Tobiáš Pališčák    (MŠK Žilina), Samuel Gidi (MŠK Žilina/FC Cincinnati) a Filip Trello (Spartak Trnava/Dynamo Malženice) po 1.

ĎALŠIE PORADIE
6. Jaroslav Kentoš (reprezentácia SR 21) 16, 7. Balázs Borbély  (ETO FC Györ) a Pavol Staňo (Gornik Leczna/MŠK Žilina) po 3, 9. Zsolt Hornyák (Puskás Akadémia FC) 2, 10. Peter Kopúň (reprezentácia SR ženy), Anton Šoltis (MFK Zemplín Michalovce) a Martin Ševela (Al-Adalah) po 1.  

ĎALŠIE PORADIE 
11. Dominika Škorvánková (FC Como/FK Austria Viedeň) 10, 12. Klaudia Fabová (AP Orlen Gdansk) 6, 13. Aneta Surová (FC Slovan Liberec) 4, 14. Anika Katarína Huber Tóth (Halifax Tides FC) a Nikola Rybanská (OFI Kréta) po 3, 16. Martina Geletová (AP Orlen Gdansk) a Kristína Košíková (SK Slavia Praha) po 1.