„Pre mňa osobne to bol zaujímavý deň. Najprv plné pracovné nasadenie a po jeho skončení tradičné povinnosti spojené s dovezením detí zo školy resp. škôlky. Medzitým vybavovanie stráženia ratolestí, keďže aj manželka mala svoj mimopracovný program. Našťastie pomohla babka Vlasta - aby som je nakoniec stihol začiatok zápasu,“ uviedol na úvod debaty (nie iba na futbalovú tému) Dávid Harčár, hrajúci manažér TJ Družstevník Žipov, účastníka 9. ligy ObFZ Prešov. A pokračoval v rozprávaní: „Vedel som, že pre Tatran to nebude jednoduchý zápas, lebo Liptovský Mikuláš má zohraté mužstvo a takto sa podľa mňa bude prezentovať aj v baráži, ktorú si zaslúži.“

V pohárovom stretnutí, ktoré nakoniec vyhrali domáci 2:1, bol aktérom zaujímavého momentu. „Bolo to za stavu 1:1, keď sa lopta ocitla na tribúne v mojich rukách. Postavil som sa, pobozkal ju a hodil ju obrancovi Tatolnovi so slovami - nech padne gól. Po krátkej chvíli sa tak aj stalo, či si všimlo niekoľko ľudí okolo mňa a zasmiali sa.“

V streda 11. marca ho zvlášť potešili tri veci: „Ako prvé postup do semifinále, ako druhé pekná akcia pre druhým gólom v podaní dvojice odchovancov Regáli, Bernát a ako tretie úspešná premiéra Jozefa Kostelníka na lavičke Prešova.“

Ako sa tiež vyjadril, verí v záchranu Tatrana, „že sa to podarí spoločnými silami, klub a s fanúšikova spolu za jeden koniec povrazu.“ V súvislosti s touto témou ešte doplnil: „som toho názoru, že do kostola netreba len chodiť, ale treba sa podľa toho aj správať. Ten hore to vidí a oplatí nám to.“

Ozaj, keď už D. Harčár spomenul hneď v úvode plné pracovné nasadenie, spomenuli sme si na tradičnú slávnosť vyhlasovania jedenástky roka ObFZ Prešov, kde pri otázkach kladených laureátom je téma „civilného povolania“ často spomínaná. Lebo, sú aj hráči s nie tak frekventovaným povolaním. „Tepujem gauče, kreslá, stoličky, matrace - všetko na čom sa sedí a leží. Je to zaujímavá práca,“ pohotovo odpovedal nás spolubesedník ako keby citoval reklamný slogan.  

Úplne na záver vyslovil ešte jedno prianie... „K nám do rodinného pohostinstva v Žipove, ako aj do Hostinca na Terase na Šváboch, chodia fanúšikovia Tatrana, určite by ich potešil aspoň jeden vyvesený dres na stene aj s podpismi hráčov.“

Ktovie, možno sa táto myšlienka donesie nejakým odkazom až do kabína zeleno-bielych a tá zareaguje. Dáme sa prekvapiť.