Židek drukuje Slovákom, ale hokej ho nebaví

ať v Rookie campe.

Boj o olympiádu skončil pre vás neúspešne. Čo teraz robíte?

„Momentálne netrénujem, odpočívam. Priznávam, trošku sa povaľujem. Liečim koleno a nezaťažujem ho. Doktor mi povedal, aby som sa vykašľal na snoubourding. Predtým som ho vždy vyliečil iba na päťdesiat percent a potom znovu rozbil. Začnem až v lete a dúfam, že to už bude bez komplikácii. Žiaľ i vďaka tomu som sa nemohol fyzicky dostať do tempa. Bolo to veľmi, zlé. Ale bojoval som do poslednej šance."

Vraj ste nešli v pretekoch naplno?

„Hlava chce, ale telo nefunguje. To je niečo podobné, ako keby ti dal niekto dlahu na nohu a povedal šprintuj. Nejde to a ideš iba na pár percent. Predtým som sa za normálnych okolností pustil a vždy som v cieli patril časom medzi najlepšiu päťku, či desiatku. Teraz som sa len raz dostal medzi špičku a bol som najlepšie tridsiaty prvý. Nestíhal som a nedokázal byť rýchly."

Nie je už koleno natoľko zničené, že to nikdy nepôjde ako v minulosti?

„Verím, že bude ok. Predtým som ho poriadne nedohojil. Teraz mu dám pokoj. Keď ranu nedohojíš, začne krvácať. Som ešte mladý. Musím ešte športovať."

O štyri roky sú ZOH v ruskom Soči. Budete mať tridsaťdva. Nebudete už starý?

„To je v pohode. Vek je iba číslo. Vytiahnem jedno meno. Shaun Palmer, snoubordová legenda má štyridsaťdva a vyhráva svetové poháre. Žiaden problém. Ak je človek zdravý a cíti sa dobre."

Budete sledovať olympiádu. Nezanevreli ste?

„Nie. Určite si pozriem. Aj keď bude ma to troška škrieť."

To budete musieť ponocovať.

„Asi sem taj hej. Ale niečo sa bude dať sledovať aj večer."

Ale hokej bude väčšinou bývať skoro ráno.

„Hokej nesledujem. Som individualista, egoista. Príliš pred televízorom čas netrávim. Pozriem si, čo chcem."

Nemáte rád hokej?

„Kolektívne športy ma nebavia. Nevydržím sa na to dlho pozerať. Aj keď v Turíne som chodil chalanov podporovať. Každopádne veľmi im fandím. Bodaj by sa zadarilo všetkým hokejistom, hokejistkám, bežcom. To je jedno."

Na ktorý šport sa najviac tešíte?

„Samozrejme na ten môj, ale i obrovský slalom."

Pred olympiádou vás poznal na Slovensku iba málokto. Deň po úspechu sa vaša fotografia objavila na titulke anglického Telegraph. Nakoľko medaila pomohla spropagovať snoubording?

„Pravdupovediac, viac som sa spropagoval v tanečnej súťaži. Väčšina ľudí vie, že som snoubordista iba preto, lebo som tancoval."

Bez medaily by vás asi sotva pozvali tancovať.

„Všetko je kvôli niečomu. Nič sa nedeje náhodu. Asi to tak malo byť."

Pomohol úspech získať sponzorov?

„Trošku hej. Ale, čakal som, že to bude lepšie. Teraz je to bieda. Všetci sa vyhovárajú na krízu. Je to boj. Snáď to prežijeme."

Vo Vancouvri štartovať nebudete. Neobávate sa, že vám zoškrtajú financie?

„Ja to očakávam, ale budem bojovať. Stále mám medailu, nezahodil som ju, nestratil. Stále chcem športovať. Musia pochopiť, že som bol zranený. Ak to prejde pôjdem ďalej."

Neuškodila vám trošku aj popularita a návšteva niektorých spoločenských akcií?

„Narážate na to, že ma odfotili so šampanským? Som mladý človek, ktorý sa vie i zabávať. Aj športovcom sa občas stane, že sa zabavia a niečo vypijú. Niektorí hlupáci novinári to nafúkli. Žiaľ daktorí ľudia majú potrebu iba škodiť a závidieť."

Tanečná súťaž bolo vraj taká náročná, že ste nemohli popri nej trénovať.

„Asi hej. Ale potreboval som aj iné veci riešiť. Jedno s druhým. Človek bojuje a snaží sa zlepšovať."