Miroslav Klose - historicky najlepší strelec MS vo futbale.
Miroslav Klose - historicky najlepší strelec MS vo futbale. (Autor: TASR/AP)
Sportnet|19. okt 2022 o 06:00 (aktualizované 20. nov 2022 o 00:00)

Slovensko sa na svetovom šampionáte predstavilo iba raz, no dokázalo postúpiť až do osemfinále.

BRATISLAVA. Majstrovstvá sveta vo futbale sú najsledovanejšia súťaž v najpopulárnejšom športe na svete.

Často ich hostili futbalové veľmoci - dvakrát Taliansko, Nemecko, Francúzsko i Brazília. Raz sa hralo aj v Anglicku, Španielsku či Argentíne.

Naposledy sa však hrali v Rusku, ktoré v súboji o kandidatúru zdolalo aj tieto futbalovejšie krajiny. A po štyroch rokoch prichádza ešte väčšia exotika.

Prvýkrát v histórii zamieria MS vo futbale do arabského sveta. Hostiť ich bude Katar. Čo všetko priniesla história majstrovstiev sveta vo futbale?

Ako sa písala história MS vo futbale

Hoci bol futbal súčasťou olympijských hier už od roku 1900, Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA) to nestačilo. Na olympijskom turnaji sa totiž predstavovali iba amatéri a neodrážal skutočnú silu jednotlivých tímov.

Prvý svetový šampionát hostil až Uruguaj v roku 1930.

Uruguaj

bol prvou hostiteľskou krajinou majstrovstiev sveta vo futbale.

Nehrala sa kvalifikácia, ale na turnaj bola pozvaná každá krajina, ktorá bola členom FIFA.

Ešte dva mesiace pred šampionátom však hrozilo, že na turnaj nepríde nik z Európy.

Plavba cez Atlantický oceán bola dlhá a drahá, FIFA a uruguajská vláda preto museli zaplatiť cestovné náklady štyrom európskym krajinám, ktoré napokon na šampionát prišli.

Trinásť účastníkov bolo rozdelených do štyroch skupín, z ktorých iba víťazi postupovali do semifinále.

Celkovým víťazom sa stal domáci Uruguaj, ktorý vo finále zdolal Argentínu. Finálový súboj sledovalo priamo na štadióne viac ako 68-tisíc fanúšikov.

MS vo futbale sa počas vojny nehrali

Nasledujúce MS 1934 mali hneď štyri špecifiká. Prvým bolo, že Uruguaj odmietol pozvanie na protest proti európskej urážke z domáceho šampionátu.

Stal sa tak jediným majstrom sveta, ktorý nesúťažil na nasledujúcom turnaji.

Majstri sveta vo futbale - tituly

5 - Brazília

4 - Nemecko

4 - Taliansko

2 - Argentína

2 - Uruguaj

1 - Francúzsko

1 - Anglicko

1 - Španielsko

Druhým špecifikom bolo, že sa po prvý raz hrala aj kvalifikácia, a tretím, že jej účastníkom bolo aj Taliansko. Od nasledujúceho šampionátu mal už hostiteľ istý štart na záverečnom turnaji.

Poslednú zaujímavosť prezentuje fakt, že tímy nehrali v skupinách, ale celý turnaj mal formát vyraďovacej časti. Podobným systémom sa hrali aj MS vo futbale 1938 vo Francúzsku.

V rokoch 1942 a 1946 sa majstrovstvá sveta nehrali z dôvodu trvania druhej svetovej vojny.

Po dvanásťročnej pauze hostila turnaj Brazília. Opäť sa hralo odlišným systémom, keď jediný raz v histórii najlepšie štyri tímy nešli do semifinále, ale vytvorili tzv. finálovú skupinu, v ktorej hrali medzi sebou.

Zjednotenie formátov MS

Šampionáty od roku 1954 do roku 1970 mali konečne jednotný formát.

Záverečného turnaja sa zúčastňovalo šestnásť tímov rozdelených do štyroch skupín, z ktorej dva najlepšie tímy postupovali do štvrťfinále.

Zaujímavosťou je, že až v roku 1970 mohli tímy po prvýkrát striedať, a taktiež sa po prvý raz objavili žlté a červené karty.

V rokoch 1974 a 1978 mali MS iný formát, omnoho zložitejší. Stále platilo, že šestnásť tímov bolo rozdelených do štyroch skupín. Najlepších osem tímov však nešlo do štvrťfinále, ale rozdelili sa do dvoch štvorčlenných skupín. Ich víťazi si zahrali vo finále, druhé tímy v týchto skupinách hrali o bronz.

Netrvalo však dlho a opäť prišlo k zmene. Od roku 1982 do roku 1994 hralo na záverečnom turnaji 24 tímov. Formát sa však líšil.

V roku 1982 boli tímy rozdelené do šiestich skupín. Z každej skupiny postúpili ďalej dve najlepšie mužstvá, ktoré boli rozdelené do štyroch trojčlenných skupín. Ich víťazi sa potom stretli v semifinále.

Od roku 1986 sa formát zjednodušil, zo šiestich základných skupín postúpili ďalej okrem dvoch najlepších tímov aj štyri najlepšie tímy na tretích miestach. Okamžite po skončení skupín sa tak hralo vyraďovacím systémom, ktorý začínal osemfinálovými bojmi.

Až od roku 1998 sa určil formát, ktorý platí dodnes. Na MS hrá 32 tímov rozdelených do ôsmich základných skupín. Do osemfinále postupujú dva najlepšie tímy z každej skupiny. Celkovo sa tak na turnaji odohrá 64 duelov.

MS vo futbale v exotike

Aj keď kedysi svetové šampionáty hostili najmä veľké krajiny, v 21. storočí sa dostali aj na nečakané miesta.

Už MS 2002 sa uskutočnili v Kórejskej republike a Japonsku. Išlo o prvý šampionát mimo Európy a Ameriky a tiež prvý, ktorý hostili dve krajiny. Naopak, tiež posledný turnaj, na ktorý sa priamo kvalifikoval aktuálny majster sveta.

Pre Slovensko budú najpamätnejšie MS 2010 v Juhoafrickej republike. Bol to prvý a nateraz jediný šampionát, na ktorý krajina spod Tatier hrala. Zároveň išlo o prvý turnaj na africkom kontinente.

Naposledy hostilo MS 2018 Rusko, hoci tiež nepatrí medzi typické futbalové veľmoci. Šampionát sa hral v jedenástich ruských mestách, v štyroch rôznych časových pásmach.

Aktuálne MS 2022 v Katare budú prvé, ktoré sa uskutočnia v arabskom svete. Udelenie kandidatúry sa spája s rôznymi podozreniami na úplatkárstvo.

Aj nasledujúce MS 2026 budú špecifické, prvý raz ich budú hostiť až tri krajiny - USA, Kanada a Mexiko.

Zaujímavosti z MS vo futbale

Majstrovstvá sveta vo futbale sú jednoznačne najsledovanejším podujatím planéty. Tromfnú pritom aj olympijské hry, ktorých sa zúčastňuje omnoho viac krajín.

Jedinou krajinou, ktorá ani raz nechýbala na svetovom šampionáte, je Brazília. Zároveň je najčastejším víťazom majstrovstiev sveta, dohromady získala už päť titulov. Tesne za ňou je Nemecko a Taliansko.

Až v šiestich prípadoch sa stalo, že majstrom sveta sa stala krajina, ktorá bola hostiteľom šampionátu. Zároveň sa iba raz stalo, že domáci tím skončil hneď v základnej skupine. Negatívny rekord drží Juhoafrická republika z roku 2010.

Pelému fanúšikovia nepovedali inak - Edson určite nie.
Pelému fanúšikovia nepovedali inak - Edson určite nie. (Autor: TASR/AP)

Rekord drží aj legendárny útočník Pelé. Brazílčan je jediným hráčom v histórii, ktorý sa môže pýšiť tromi titulmi majstra sveta. Vo veku 17 rokov a 249 dní je tiež najmladším hráčom, ktorý si na MS vo futbale zahral vo finále.

Najlepším strelcom na záverečných turnajoch je so šestnástimi presnými zásahmi Nemec Miroslav Klose. Najviac gólov na jedných MS nastrieľal Francúz Just Fontaine - na MS 1958 rozvlnil sieť súperov až trinásťkrát.

Zatiaľ najviac fanúšikov prišlo priamo na zápasy majstrovstiev sveta do USA v roku 1994. Najmä vďaka kapacite štadiónov sledovalo 52 duelov na vlastné oči dohromady viac ako 3,5 milióna fanúšikov.

Slovensko na MS vo futbale

Československá reprezentácia na MS vo futbale dvakrát predstavila vo finále, v oboch prípadoch - MS 1934 aj MS 1962 - však prehrala.

Slovensko si od vzniku samostatnosti zahralo na MS vo futbale iba raz. V roku 2010 sa pri svojej premiére dostalo až do osemfinále, keď sa počas celej kvalifikácie i na záverečnom turnaji prezentovalo sympatickými výkonmi.

Slováci si postup na MS vybojovali v kvalifikácii, keď predstihli Slovinsko, Česko, Severné Írsko, Poľsko a San Maríno. So ziskom 22 bodov obsadili v skupine číslo 3 prvú pozíciu, Slovinci mali o dva body menej a šli do baráže.

Slovensko na MS vo futbale 2010

Kvalifikácia:

  • Slovinsko 1:2 (v), 0:2 (d)
  • Česko 2:1 (v), 2:2 (d)
  • Sev. Írsko 2:1 (d), 2:0 (v)
  • Poľsko 2:1 (d), 1:0 (v)
  • San Maríno 3:1 (v), 7:0 (d)

Záverečný turnaj:

  • Nový Zéland 1:1
  • Paraguaj 0:2
  • Taliansko 3:2
  • Holandsko 1:2

Slovensko svoj premiérový zápas na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta hralo v Rustenburgu proti Novému Zélandu. Po góle Róberta Vitteka v 50. minúte síce vyhrávalo, no v 93. minúte vyrovnal na konečných 1:1 Winston Reid.

Vo svojom druhom stretnutí v základnej F-skupine Slováci podľahli v Bloemfonteine futbalistom z Paraguaja 0:2 a ich šance na postup do osemfinále boli minimálne.

Lenže Slovensko sa postaralo o obrovskú senzáciu. Úradujúceho majstra sveta z Talianska zdolalo po veľkej dráme 3:2 a z druhého miesta v skupine si vybojovalo postup medzi najlepšiu šestnástku.

Róbert Vittek (celkom vpravo) sa raduje v zápase Slovensko - Taliansko na MS vo futbale 2010.
Róbert Vittek (celkom vpravo) sa raduje v zápase Slovensko - Taliansko na MS vo futbale 2010. (Autor: TASR)

V osemfinále pôsobenie Slovákov v Juhoafrickej republike ukončilo Holandsko, ktoré vyhralo 2:1.

Najlepším strelcom Slovenska na turnaji bol útočník Róbert Vittek so štyrmi gólmi, okrem neho sa presadil aj Kamil Kopúnek.

V kvalifikácii na tohtoročný šampionát v Rusku síce Slováci skončili vo svojej skupine na druhom mieste, ale mali veľkú smolu. Priamo na MS postúpili iba víťazi skupín, najlepších osem tímov z druhých miest šlo do baráže.

Slováci obsadili v tabuľke druhých posledné deviate miesto.

Slovensko sa nepredstaví na MS 2022 v Katare, keď v kvalifikácii obsadilo nepostupové tretie miesto za Chorvátskom a Ruskom. Rusi boli neskôr pre vedenie vojny na Ukrajine napokon z baráže o postup vylúčení.

MS vo futbale - organizátori a medailisti

Poradie

Organizátor

Rok

Zlato

Striebro

Bronz

Počet tímov

1.

Uruguaj

1930

Uruguaj

Argentína

USA

13

2.

Taliansko

1934

Taliansko

Československo

Nemecko

16

3.

Francúzsko

1938

Taliansko

Maďarsko

Brazília

15

-

-

1942

-

-

-

-

-

-

1946

-

-

-

-

4.

Brazília

1950

Uruguaj

Brazília

Švédsko

13

5.

Švajčiarsko

1954

Západné Nemecko

Maďarsko

Rakúsko

16

6.

Švédsko

1958

Brazília

Švédsko

Francúzsko

16

7.

Čile

1962

Brazília

Československo

Čile

16

8.

Anglicko

1966

Anglicko

Západné Nemecko

Portugalsko

16

9.

Mexiko

1970

Brazília

Taliansko

Západné Nemecko

16

10.

Západné Nemecko

1974

Západné Nemecko

Holandsko

Poľsko

16

11.

Argentína

1978

Argentína

Holandsko

Brazília

16

12.

Španielsko

1982

Taliansko

Západné Nemecko

Poľsko

24

13.

Mexiko

1986

Argentína

Západné Nemecko

Francúzsko

24

14.

Taliansko

1990

Západné Nemecko

Argentína

Taliansko

24

15.

USA

1994

Brazília

Taliansko

Švédsko

24

16.

Francúzsko

1998

Francúzsko

Brazília

Chorvátsko

32

17.

Kórejská rep., Japonsko

2002

Brazília

Nemecko

Turecko

32

18.

Nemecko

2006

Taliansko

Francúzsko

Nemecko

32

19.

Juhoafrická rep.

2010

Španielsko

Holandsko

Nemecko

32

20.

Brazília

2014

Nemecko

Argentína

Holandsko

32

21.

Rusko

2018

Francúzsko

Chorvátsko

Belgicko

32

22.

Katar

2022

32

23.

Kanada, Mexiko, USA

2026

48

MS vo futbale - medailová bilancia

Poradie

Krajina

Zlato

Striebro

Bronz

Celkovo

1.

Brazília

5

2

2

9

2.

Nemecko

4

4

4

12

3.

Taliansko

4

2

1

7

4.

Argentína

2

3

0

5

5.

Francúzsko

2

1

2

5

6.

Uruguaj

2

0

0

2

7.

Anglicko

1

0

0

1

7.

Španielsko

1

0

0

1

9.

Holandsko

0

3

1

4

10.

Maďarsko

0

2

0

2

10.

Československo

0

2

0

2

12.

Švédsko

0

1

2

3

13.

Chorvátsko

0

1

1

2

14.

Poľsko

0

0

2

2

15.

Rakúsko

0

0

1

1

15.

Portugalsko

0

0

1

1

15.

Belgicko

0

0

1

1

15.

USA

0

0

1

1

15.

Čile

0

0

1

1

15.

Turecko

0

0

1

1

Nachádzate sa tu: