Pre národný tím bola dlhé roky účasť na veľkom turnaji tabu. Prvýkrát hádzanári postúpili až v roku 2006 na ME. Teraz ste sa v priebehu piatich rokov zrazu dostali dvakrát na majstrovstvá sveta i dvakrát na európsky šampionát. Čím je to?
„Určite tým, že sa stretla dobrá generácia. Tri či štyri roky dozadu prišlo do tímu niekoľko mladých chalanov, ale zostali i skúsenejší. Vhodne sa to premiešalo. Veľmi pomohlo i to, že veľa z nás pôsobí v kvalitných európskych ligách. Máme odohrané množstvo ťažkých zápasov. To všetko sa stretlo, aj preto sme silnejší ako predošlé výbery.“
Prečo je váš tím úspešný? V čom je najväčšia sila?
„V partii sme nikdy nemali vzťahový problém. To je základ úspechu. Nie sme rozdelení na skupinky. Keď sa trénovalo – išlo sa naplno. Keď sa zabávalo, tiež sa išlo naplno. V tíme je dobrá atmosféra. Inak sa v mužstve pracuje, hoci aj tvrdo, keď viete, že vedľa vás je kamarát.“
Z piatich prípadov národný tím štyrikrát postúpil na veľký turnaj pod vedením súčasného trénera Zoltána Heistera. Aký je jeho podiel na úspechu?
„Tréner môže urobiť dobrý výber či taktiku, ale rozhodujú v prvom rade hráči na palubovke. Oni odovzdali maximum. No nemôžeme zabudnúť na trénerov, masérov – na komplet realizačný tím. Aj oni sú dôležitým článkom. Jedno s druhým do seba musí zapadnúť.“
V čom je najväčší prínos trénera Heistera?
„Niežeby boli predchádzajúci tréneri despotickí alebo by boli zo starej školy. Tréner Heister priniesol tak trošku demokraciu, nejde proti nám. Značnú časť nechá i na nás, a tak sa už hrá dnešná svetová hádzaná. A to nielen v kluboch, ale aj v iných reprezentáciách. Proste, tréner síce má víziu, ale i my vieme, čo je dobré a funguje. Nechal nám voľnú ruku a my nemáme záujem hrať proti nemu. Sme na jednej lodi. Tréner to vhodne doplní, prestrieda. No netvrdím, že si každý robí, čo chce. Ani to by nebolo dobré.“
Je v mužstve líder, ktorý si v prípade, že to nejde, zoberie slovo a trebárs zdravo nakričí a tím vyburcuje?
„Sú to starší hráči a nielen jeden. Nechcel by som menovať. Snažíme si spraviť dobrú atmosféru. Na posledných majstrovstvách sveta nám však niečo chýbalo. Nikto nebol schopný zaveliť. Ani ja. Niekedy je to ťažké. Aj hokejisti zažili niečo podobné. Bolo tam veľa osobností, ani tak to nešlo.“
V úvode roka vám nevyšli MS, ale o dva mesiace na to ste zdolali doma Švédov, jeden z najlepších svetových tímov. Čo sa stalo?
„V športe je veľmi dôležité, ako načasujete formu. Začína sa to prípravou, fyzickým tréningom a končí sa taktickým. Tam to nevyšlo.“
Už dlhší čas ste v reprezentácii dispečerom, ktorý tvorí a diriguje hru. Mnohí odborníci tvrdili, že bez vás by to národnému tímu príliš nešlo. Proti favorizovaným Švédom však senzačne vyhrali bez vás. Nie je to paradox?
„Skolila ma vtedy chrípka a chalani ma veľmi potešili. Niekedy to tak proste býva aj v iných športoch. Chýba kľúčový hráč a kolektív sa viac zomkne. Každý pridá o dvadsať percent viac ako zvyčajne. A tak to bolo i proti Švédom.“
Nepodpichovali vás potom spoluhráči, že to zvládli aj bez vás?
„Nie, vôbec.“
((a))
Hádzaná je kolektívnym športom. Ak by ste však mali niekoho zo spoluhráčov špeciálne vyzdvihnúť. Kto by to bol?
„Zaiste brankár Rišo Štochl, ktorý je pre nás veľmi dôležitý. Mnohokrát sa stalo, že nám to nešlo a Štochl zavrel bránu a súper bol bezradný. Rado Antl robí zase výbornú atmosféru. Vie to vyhecovať. Má obrovské srdce, čo je dôležité.“
Kapitán Štochl je v tíme najstarší a najskúsenejší. Zvykne na vás aj nakričať?
„Rišo je skôr pokojnejší typ, ale keď treba, povie si názor.“
Čo bol kľúčový moment kvalifikácie?
„Víťazstvo v Čiernej Hore. Nešli sme tam s veľkými očami, ale vyhrali sme o deväť gólov. Už vopred bolo isté, že jasným favoritom skupiny sú Švédi a my sa s Čiernohorcami pobijeme o druhé miesto. Po tomto triumfe bolo jasné, že postúpime.“
V predchádzajúcich kvalifikáciách sa väčšinou rozhodovalo o postupe v poslednom súboji. V tejto ste vybavili postup už v polovici kvalifikácie. Pôsobilo to veľmi ľahko.
„Niekedy to tak proste je. Vyšlo to ideálne a posledný zápas sme si mohli vychutnať a oslavovať.“
Hádzaná nie je na Slovensku najpopulárnejším športom. Verili ste, že vypredáte v Košiciach hokejovú arénu?
„Priznám sa, že nie. Som príjemne prekvapený. Už predtým na bratislavské Pasienky prišlo veľa ľudí. Je super, že sa hádzaná dostáva na Slovensku trošku do popredia. Bodaj by to malo stúpajúci trend. Kiež by na nás chodilo desaťtisíc ľudí.“
Mnohí tvrdia, že majstrovstvá Európy sú ešte ťažší turnaj ako majstrovstvá sveta. Je to tak?
„Áno. Aj keď sme sa presvedčili na poslednom šampionáte, že hádzaná sa vyrovnáva. Svetová elita však stále pochádza zväčša z Európy.“
ut 12:03
20.09.2024
