Vlkolinského 250. zápas v Humennom bol majstrovský

HUMENNÉ. K uplynulej sezóne volejbalistov ŠK Chemes Humenné sa vraciame ešte raz a to konkrétne prostredníctvom debaty s trénerom Richardom Vlkolinským.

Nerozoberali sme sezónu celú, podstatou bola jej záverečná pasáž. Pasáž, keď už mali chemesáci vo vrecku medailu z Final Four Stredoeurópskej ligy a pred vlastným hľadiskom triumf v Slovenskom pohári. Čakala ich extraliga, play-off.

Štvrťfinále (Komárno)

Chemesáci boli na základe nadstavby nasadení do play-off v najvýhodnejšej pozícii, s číslom jeden. Znamenalo to, že ich čaká „osmička“, ktorou bol nováčik z Komárna.

„Pred začiatkom play-off sme zvládli Final Four MEVZY, dalo sa očakávať, že po takomto emotívnom vypätí nebude Komárno v zápasoch naším psychickým bičom. Došlo k miernemu hernému poklesu, čo bolo tiež dôsledkom zmeny prípravy, tréningov, potrebovali sme sa naštartovať na dlhšiu trať, na ktorej konci mal byť úspešný boj o titul. Nováčik z Komárna mal vo svojich radoch niekoľko skúsených hráčov, zápasy s nami si užíval, my sme vedeli, že cez tohto súpera prejdeme, len bolo otázne, ako to bude vyzerať. Nebol to vždy oku lahodiaci volejbal, veľa sme ťažili z chýb súpera, na druhej strane naša koncentrácia bola kolísavá. Súper avizoval, že sa na nás teší - fajn, my sme však v tom čase neboli ešte v top forme.“

Semifinále (Prešov)

Humensko – prešovský súboj má stále svoje špecifiká. Je to spôsobené najmä previazanosťou, keďže rodení Prešovčania, či Humenčania alebo exchemesáci sú na opačnej strane siete.

Po povinnej jazde s komárňanským nováčikom sa očakával tuhý odpor „koňarov“, ktorých predchádzali len tie najlepšie chýry.

Vo štvrťfinále proti Prievidzi sa predstavili vo veľmi dobrej forme a tajne dúfali, že dokážu Humenčanov potrápiť.

„Prešovčania určite chceli nadviazať na víťazstvo nad nami v nadstavbe. Vtedy sme mali veľmi ťažký týždeň, nehrali sme dobre, bolo toho veľa. Semifinále sme zvládli maximálne koncentrovane, hráči si nepripúšťali žiadne drámy, či nebodaj zvraty. Bol to z našej strany uragán, najmä prvé dva zápasy série. Tuším, že až v treťom zápase sa súper dostal bodmi nad dvadsiatku. Hrali sme tak, ako sme chceli, využívali všetky veci, ktoré som mal o súperovi napozerané. K tomu sa pridal náš výborný servis a Prešov nemal žiadnu šancu na čo i len nádych. Bolo to jednoznačné, až tretí zápas vniesol istú dávku nervozity, čím sa súper snažil nalomiť našu pohodu.“

Finále (Svidník)

Bolo jasné, že titul ostane na východe. Svidníčania postupom do finále posunuli svoju latku na historické maximum, vystupovali vyjadreniami síce skromne, no isto usilovne hľadali na chemesákov recept.

Stavili aj na psychiku, čo ukázali po vyhranom žrebe pred prvým duelom účelovou výmenou strán. Humenský cieľ však bol postavený jasne – štvrtý titul. Chýbali k nemu štyri víťazstvá.

„Svidník mal oproti nám v príprave časovú výhodu, sezónu nemal tak 'rozbitú' ako my. S tým sme sa však museli vyrovnať, naladiť formu na tretí vrchol, čo sa podarilo. Na druhej strane súper mal v pamäti v sezóne dovtedy s nami iba prehry. V nadstavbe sme vyhrali na jeho palubovke, čo sa asi z extraligových tímov nikomu nepodarilo, narušili sme ich istotu, pocit domácej neporaziteľnosti. V poslednom zápase nadstavby sme doma porazili Svidník aj s druhou „vlnou“. Svoju silu ukázali nahrávkou Hriňák, Mlynarčík, bodmi Bališin, Pavelka. Na palubovke zo „základu“ ostal vtedy Javorčík, no herne bol viac „ošetrený“, nechceli sme, aby tlačil do vyťaženosti. Nám už o nič nešlo, boli sme isto prví, kým súper bojoval o druhé miesto pred play-off s plnou silou. A vyhrali sme hladko. Našou silnou stránkou sa stala vyrovnanosť kádra.“

Koncovky už „naučené“

Finálová fáza mala napokon presne nutné štyri stretnutia, vždy sa skončili humenskou radosťou.

„Zápasy ukázali, že sme vedeli potiahnuť série bodov, dobre sme podávali, ak mal súper najsilnejšie postavenie, dokázali sme mu vzdorovať s minimálnymi stratami. V každom zápase bol jeden set maximálne dramatický, koncovku sme však vždy zvládli. Určite to vzišlo z našich skúseností, zo zápasov proti Ľubľane, proti Aich-Dobu. S týmito súpermi môžete hrať vyrovnanú partiu do stavu 20:20, potom príde koncovka a tá ukáže hráčsku veľkosť. Už sme sa tie koncovky 'naučili' hrať, boli sme koncentrovaní, aj za nepriaznivého stavu sme si verili, boli sme rozhodní a vyšlo to. Dostali sme sa do takej pohody, že snáď by sme vtedy porazili v koncovkách aj spomínanú Ľubľanu.“

Útočná sila

V domácom dvojzápase nad päťdesiat percent útočnej efektivity, v treťom stretnutí finálovej série dokonca šesťdesiatjeden percent, vo štvrtom, poslednom, päťdesiatdeväť percent. To sú vysoké hodnoty, ktoré podčiarkujú útočnú silu chemesákov.

„Na tento herný aspekt sme sa spoliehali. Dokázali sme vo fáze setu za minútu utiecť na štyri – päť bodov a náskok si udržať. Z miery koncentrácie nás nevyviedol ani fakt, že vždy sa súperovi vydaril jeden set. Brali sme to ako realitu a opäť sa vrátili do svojich koľají. Po domácom dvojzápase sme latku útoku na palubovke súpera ešte zvýšili a myslím si, že sme boli schopní v sérii ešte sa aj vylepšiť. V každej hernej činnosti sme Svidník prevýšili.“

Veľa zápasov i hráčov

Ak sa na čísla či štatistiky pozrieme trochu z inej strany, aktuálna vizitka trénera chemesákov na lavičke má nateraz hodnotu presne 250 stretnutí, v ktorých si zapísal 166 víťazstiev.

Zisk titulu vyšiel teda zápasovo symbolicky na štvrťtisícku. „Veľa zápasov, v ktorých sa premlelo veľa hráčov. Je to riadna ´miešačka', tentoraz si však už môžeme povedať, že sme splnili všetko, čo sa pred sezónou stanovilo. Je to neklamný znak toho, že sme sa utriasli psychicky, káder dokázal zvládnuť aj silu súpera, respektíve využiť jeho slabé miesta. Myslím, že sme v extralige boli ako družstvo – múdrejší.“

Ale nebola to v ostatnej sezóne kvalita, či 'múdrosť' iba skúsených hráčov. Stále hlasnejšie dávali o sebe vedieť mladíci, takmer pravidelne Bališin, na výslní finálovej série sa ocitol Mlynarčík, súčasťou pevnej hierarchie boli Hriňák, Pavelka, atmosféru na palubovke okúsil aj Boldy.

„Teší ma, že množstvo práce, ktoré sme s mladými hráčmi vykonali sa začína ukazovať. Aj volejbal je šport, v ktorom sa berú reálne profesionáli, legionári, aj nás zastihol v sezóne hráčsky 'kolotoč', no zvládli sme ho. Opakujem, som nesmierne rád, že to bol káder vyrovnaný, ťahali skúsenejší, ale aj mladší. Tiež ma tešila miera lokálpatriotizmu, tak Jakubov ako aj Bališin sa drali na palubovku, chceli hrať, chceli byť súčasťou úspechu. Takýto hráčsky postoj je pre každého trénera super spätnou väzbou. I keď sú ciele už dlhodobo postavené vysoko, je tu reálna cesta uplatnenia pre ich naplnenie aj zo strany vlastných mladých hráčov.“

Medaila a „double“

Účasť vo Final Four MEVZY s medailovým úspechom a slovenské „double“ ziskom Slovenského pohára a majstrovského titulu. ŠK Chemes Humenné má za sebou historicky najúspešnejšiu sezónu.

„U mňa ako trénera to má veľkú váhu. Je nutné sa na to pozrieť aj z časového hľadiska, lebo sezóna je dlhá a pripraviť družstvo na tri vrcholy nie je jednoduché. Stačí tri ciele v sezóne otočiť na iný šport a náročnosť naplnenia sa vybaví možno ešte vo vyššom stupni. Zvládli sme to, lebo náš káder bol vyrovnaný, tréningy ukázali našu veľkú silu, len to bolo potrebné preniesť do zápasu. A darilo sa nám to. O budúcnosti je ešte skoro hovoriť, ale ak by sa takto vyrovnaný káder udržal, dalo by sa posunúť latku ešte vyššie,“ dodal Richard Vlkolinský.