Vlani bežala s bosou nohou. Teraz si už dávala pozor, aby ju nevyzuli

Miška Ivančová po slávnostnom vyhlásení výsledkov s otcom Michalom. (Autor: archív M. Ivančovej )

Danica Božová|13. júl 2019 o 00:00

Michaela Ivančová zvíťazila vo finále súťaže Hľadáme nových olympionikov.

BANSKÉ. Vlani bežala s jednou bosou nohou bez tretry a dvere na stupeň víťazov sa jej zavreli.

Teraz už Michaele Ivančovej z Banského prvenstvo v behu na 600 m v celoslovenskom finále súťaže Hľadáme nových olympionikov neuniklo.

Záver školského roka bol pre niektorých mladých atlétov spojený s celoslovenským finále súťaže Hľadáme nových olympionikov.

Tento rok súťažilo 3000 chlapcov a dievčat vo veku do 13 rokov, ktorí prešli postupne jednotlivými kolami.

Najlepší z krajských kôl sa predstavili v celoslovenskom finále v Bratislave na štadióne Mladá garda, aby zabojovali o titul nového slovenského olympionika a olympioničky.

Návrat domov s týmto titulom sa podaril i 13-ročnej Michaele Ivančovej z Banského, žiačke ŽŠ Lúčna vo Vranove nad Topľou. Zvíťazila v behu na 600 m v konkurencii 21 dievčat.

O svoje dojmy sa podelila v rodnej obci, kde sme sa s ňou porozprávali. V čase nášho stretnutia spolu so staršou sestrou Tamarou ochotne pomáhala organizátorom pri dekorovaní najlepších mužov, žien a veteránov po dobehnutí Bančanskej desiatky.

Pred rokom ste sa súťaže Hľadáme mladých olympionikov zúčastnili tiež. Vaši priaznivci si spomínajú na beh s jednou bosou nohou bez tretry. Môžete to porovnať s týmto ročníkom?

„Na tomto podujatí som štartovala druhý raz. Vlani som vo finálovom behu na 600 m, ktorý sa vtedy konal v septembri v Dubnici nad Váhom, obsadila piatu priečku časom 1:49,98 min a dostala som sa medzi ocenenú šesticu. Na medailu mi vtedy chýbalo iba 2,81 sekundy. Za priaznivejších okolností som mohla dosiahnuť i viac, mala som však smolu. Vtedy po štarte nastala veľká tlačenica. Jedna zo súperiek mi vyzula bežeckú tretru, a tak mi neostalo nič iné ako bežať s jednou bosou nohou. Nevzdala som sa, bojovala som ako som len vedela. Dokonca som ťahala celé bežecké pole a až v záverečnej rovinke ma predstihli dve súperky. I napriek strate medailovej pozície som sa v cieli tešila, pretože som ako výhru dostala jesenný tréningový pobyt vo Vysokých Tatrách, ktorého sa zúčastnila najlepšia šestica bežkýň. Tam som nadobudla ďalšie nové skúsenosti, ktoré som teraz tiež využila.“

A čo tento ročník, bežalo sa vám v pohode?

„Tento rok som už mala celú trať na nohách obe tretry, bežalo sa mi oveľa lepšie. Oproti minulému roku som sa zlepšila takmer o osem sekúnd, čo mi stačilo na prvenstvo.“

Akú taktiku ste zvolili? Tiež ste od začiatku ťahali celé bežecké pole?

„V tomto roku som nešla do čela hneď po štarte. Jedna zo súperiek to napálila, zvolila vysoké tempo. Sama mu nakoniec podľahla, ale nás ostatné tým trochu potiahla. Ja som si dávala veľký pozor, aby mi žiadna zo súperiek nestúpila na nohu a aby ma opäť nevyzula. Som veľmi rada, že sa mi to podarilo.“

Trénuje ju otec. Sám aktívny športovec

Po rozhovore s Miškou sme sa porozprávali s jej otcom Michalom Ivančom, ktorý je zároveň jej trénerom.

Vo veku 49 rokov je stále aktívnym športovcom. Okrem behu sa venuje i triatlonu a ďalším športovým aktivitám.

Vedie k tomu i svoje dve dcéry i manželku.

„Miška sa okrem pravidelných tréningov zúčastňuje i viacerých atletických podujatí, kde súťaží nielen s rovesníčkami, ale i so staršími pretekárkami. Trénuje spolu so svojou sestrou Tamarkou, ktorá má o tri roky viac, samozrejme, že tréning má prispôsobený veku. So staršou dcérou chodí i na preteky, hoci v konkurencii starších dievčat vždy na stupeň víťazov nedosiahne. Naberá však obrovské skúsenosti, ktoré potom využíva v súťažiach s bežkyňami rovnakého veku. Podarilo sa jej to i teraz a už sa teší na odmenu – tradičné jesenné sústredenie v Tatrách, kde sa stretne s najlepšími atlétmi a atlétkami z celého Slovenska,“ povedal Michal Ivančo.