Viazanko: Bola by veľká škoda pustiť to z rúk

Vďaka odloženému zápasu s Nitrou (na dnes) majú futbalisti MFK Košice v závere sezóny bohatší výjazdový program. Trikrát budú hrať na ihriskách súperov (okrem Nitry je v ich itinerári ešte aj zastávka v Prešove a v Myjave), a už iba raz doma, v poslednom kole (26. mája) so Žilinou.

KOŠICE. Vzhľadom na solídnu jarnú vonkajšiu fazónu (ešte nikde neprehrali) to môže byť pre Košičanov aj o čosi výhodnejšie, ako keby mali naháňať „povinné body“ na vlastnom trávniku.

Takže, nad žrebom netreba vôbec lamentovať. A možno sa to vonku vyvinie tak, že práve posledný domáci zápas so Žilinou bude z „pohárového hľadiska“ pre MFK kľúčový. Bol by to pekný vrchol sezóny...

Pristal by na také finále

„Bodaj by sme to potvrdili, že sa nám vonku darí, keby sme aj v tých troch zápasoch na ihriskách súperov zabodovali, a stále by bola šanca na popredné priečky v tabuľke. A keby sme pred zápasom so Žilinou mali šancu na pohárové umiestnenie, tak by to mohol byť výborný zápas, pravé vyvrcholenie sezóny,“ pristal by aj strelec trojbodového gólu s Banskou Bystricou Miroslav Viazanko na takéto finále. „No nechcem predbiehať, stále nás čakajú ešte tie tri zápasy s Nitrou, Prešovom a Myjavou, a uvidíme, ako to budeme pred duelom so Žilinou bilancovať. Bol by som veľmi rád, keby aj po nich naša nádej na Európsku ligu stále žila...“

A pravdupovediac, v Čermeli sa o tom na prahu tejto sezóny asi nikomu ani nesnívalo.

„Teraz sa môžeme s pocitom zadosťučinenia pozerať na tabuľku, že stále sme tam a máme šancu hrať o popredné priečky. A nám, ako športovcom, nezostáva nič iné, len o to bojovať, pretože by bola veľká škoda, keby po niekoľkých rokoch, keď sme hrali iba o záchranu, sme to teraz pustili z rúk. Budeme bojovať až do konca, bez ohľadu na to, ako to dopadne, či sa nám to podarí alebo nie, no musíme urobiť maximum preto, aby sme boli až do konca v hre o popredné umiestnenie.“

Asi mu to bude vyčítať

Na popredné umiestnenie v „kanadskom bodovaní“, čo je v MFK Košice celkom prestížna interná súťaž, sa prepracoval aj Miroslav Viazanko.

Víťazným gólom do siete Banskej Bystrice odsunul (o pol bodu) z tretej priečky Jána Nováka, a zaradil sa za bodovo najpotentnejších spoluhráčov, bývalého Dávida Škutku a súčasného Uroša Matiča.

A to ho ešte o 1,5 bodu, za prvú asistenciu, nechtiac „obral“ Kamil Karaš, keď minútu pred koncom duelu s Banskou Bystricou spálil tutovku po jeho „zlatopodnosovej“ prihrávke.

„Už bol veľmi blízko pred brankárom, a ten ho vychytal. Asi mu budem vyčítať, že som si 'vďaka' nemu nezapočítal do tabuľky jeden a pol bodu. Ale to nevadí, vyhrali sme, máme tri body, a to je najdôležitejšie.“

A Mirovi sa málokedy pritrafí hodiť pod tie tri body taký cifrovaný podpis, ako v sobotu v Čermeli. Lopta mu sadla perfektne.

„Nemal som dôvod špekulovať, loptu som mal ideálne vo vzduchu, a nezostávalo mi nič iné, len trafiť bránu. A keď hráč nešpekuluje, tak je z toho gól. Ja som tak urobil, a padlo to tam.“