BRATISLAVA. Kráľovskou disciplínou, behom mužov na 50 km klasickou lyžiarskou technikou sa zavŕši program zimnej olympiády v horskom stredisku Whistler.
Najtradičnejší zimný šport s dvanástimi medailovými podujatiami sa rozprestiera od tretieho súťažného dňa až po ten záverečný a medailisti maratónu dostanú odmenu počas záverečného ceremoniálu na štadióne BC Place.
V porovnaní s predchádzajúcimi hrami nedošlo k žiadnym zmenám v programe, na rad prišla akurát pravidelná rotácia techník v jednotlivých disciplínach.
V samostatnej ére Slováci ešte nikdy v olympijskej bielej stope nechýbali a doposiaľ všetky štarty si odkrútil Ivan Bátory atakujúci rekord sánkarky Márie Jasenčákovej s piatimi absolvovanými olympiádami. Najlepšími výsledkami sú tri ôsme priečky - o jedno sa na korčuliarskej pätnástke v Lillehammeri postarala Alžbeta Havrančíková, ďalšie dve vzišli z turínskych hier.
V Pragelate ho najskôr v skiatlone dosiahol Martin Bajčičák a v šprinte dvojíc to zopakoval s Bátorym. Celkovo je však najúspešnejšou Slovenkou Gabriela Svobodová-Sekajová, ktorá bola v roku 1984 v Sarajeve členkou striebornej štafety Československa.
Nádeje na bodované umiestenie stelesňuje predovšetkým špičková šprintérka Alena Procházková, ktorá práve vo Whistleri vyhrala vlani preteky Svetového pohára, tie boli pre organizátorov olympijskou generálkou.
Každá disciplína by vo Vancouveri mala mať slovenské zastúpenie minimálne v jednom pohlaví, okrem Procházkovej ženského šprintu, sa na dobrý výsledok hotuje aj Bajčičák, ktorý má v programe tri obľúbené súťaže - korčuliarsku pätnástku, v ktorej v roku 2005 vyhral preteky Svetového pohára, skiatlon, v ktorom bol v Turíne ôsmy a aj záverečný maratón.
V tom pod piatimi kruhmi po prvý raz prekvapil v Salt Lake City dvanástou priečkou. Po prvý raz od olympiády v Nagane pobežia Slováci aj štafety.
Beh na lyžiach má svoje korene podľa nástenných malieb objavených v minulom storočí v Rusku už vyše 6000 rokov. Od roku 1500 sú bežky súčasťou výbavy švédskej armády a do roku 1767 sa datujú prvé vojenské preteky v Nórsku.
Bežecké lyžovanie bolo prirodzenou súčasťou premiérovej zimnej olympiády v Chamonix (1924), kde sa pretekalo na 18 a 50 km trati. Od ZOH 1952 v Oslo bojujú o medaily aj ženy a od Calgary v roku 1988 sa medailové disciplíny delia podľa techniky na voľné a klasické.
Za štyri roky sa v bežeckom svete toho veľa udialo - kariéru ukončilo niekoľko veľkých mien na čele s českou olympijskou víťazkou Kateřinou Neumannovou. Dvojnásobná šampiónka z Pragelata Estónka Kristina Šmigunová sa len v tejto sezóne vrátila po sobáši (pribudlo jej priezvisko Vähiová) a materskej dovolenke, no sotva možno očakávať jej útok na "pľacky".
Mohutná ofenzíva na vancouverské medailové sady sa očakáva najmä od nórskej výpravy, ktorá pred štyrmi rokmi v úlohe veľmoci zlyhala a musela sa zaobísť bez zlata. Rehabilitovať by sa mala predovšetkým Marit Björgenová, ktorá mala v Turíne zlatá žať jedno za druhým, no jediné striebro bolo nakoniec pre ňu fiaskom osobných ambícií.
Proti bude predovšetkým poľský stroj na medaily Justyna Kowalczyková, Slovinka Petra Majdičová, či trojnásobná majsterka sveta z Liberca Fínka Aino Kaisa Saarinenová. Mužský program sa pokojne môže premeniť na šou jediného muža - Nóra Pettera Northuga, v šprintoch sa očakáva predovšetkým odpor Švéda Emila Jönssona, v dlhých behoch môže Čech Lukáš Bauer, či ďalší Northugovi protivníci uspieť len v prípade, že sa Northuga zbavia pred posledným kilometrom.
so 12:16
so 10:11
pi 20:33
pi 13:43
