Tri dni so smrtkou za chrbtom

FOTO

Jeden z dvoch osemtisícových, na ktorých ešte Slovák nestál.

Vlani v júli mali jeho vrchol na dosah Zvolenčan Martin Gablík a Rudolf Bošiak z Jedľových Kostolian. Pred útokom naň však uprednostnili záchrannú akciu.

Aj alebo práve vďaka nim je jeden z najlepších poľských himalájistov Artur Hajzer stále na tomto svete.

V sobotu si prevzali olympijskú Cenu fair play pomenovanú po Radovanovi Kaufmanovi. Dostali ju na podnet z Poľska. "Skladám milión poďakovaní partnerom a záchrancom," napísal Hajzer na internetovú stránku po troch mesiacoch, keď sa dostal z najhoršieho. V zozname hneď za šéfom výpravy Piotrom Pustelnikom figurovali mená Slovákov.

Gablík je nezmar. V dvetisícdruhom, rok pred päťdesiatkou, vystúpil na Makalu (8463 m). Bol len druhým Slovákom na piatom najvyššom kopci sveta. Na rozdiel od už nebohého Milana Kriššáka (1976) sa naň dostal bez kyslíka. Mimochodom, odvtedy nevyšiel na žiadnu osemtisícovku ani jediný Slovák.

Na karakorumský Broad Peak sa šplhal už v deväťdesiatom ôsmom. Vrátil sa z výšky 7700 m, lebo krajanovi Petrovi Šperkovi pľúca zaplavovala voda a hrozilo, že nezíde.

"Vtedy som sa zoznámil s Poliakom Piotrom Pustelnikom. S ním som bol na Makalu a s ním som sa vlani vydal znova aj na Broad Peak," spomína bradatý horal.

Pustelnikovi chýbali k skompletizovaniu výstupov na štrnásť osemtisícoviek dve. Chýbajú mu dodnes.

"Dvadsiateho prvého júla 2005 vystúpil Piotr na prostredný z vrcholov Broad Peaku, zvaný aj Rocky Summit, no z neho bolo na hlavný vrchol ešte dve hodiny cesty, a tak začali s Hajzerom zostupovať," vykresľuje Gablík. "Nás nelákal predvrchol, chceli sme na hlavný. S predstavou, že naň ráno vylezieme, sme si v 7800 m vykopali bivakovaciu jaskyňku. Keď sme zamurovali vchod, pripadali sme si ako v raji. Vonku mínus 35 a vetrisko, vnútri mínus dva. Dovarili sme čaj a chystali sa trochu zdriemnuť..."

Pohodičku zrušilo dve hodiny pred polnocou pípanie vysielačky. Hajzer pod sedlom spadol a škaredo si zlomil nohu. "Bolo jasné, že vrchu dávame zbohom, ale ani na okamih sme neváhali, čo spraviť," vraví. "Prečo? Lebo som tak vychovaný. Trampská škola. Úcta k ohňu, prírode a ku kamarátom."

Záchranná akcia trvala dva dni a tri noci. Hneď v jej úvode sa pod Gablíkom prepadol strop ľadovej pukliny a fičal dolu. "Je v riti," pochoval ho povzdychom jeden z Poliakov.

"Reflexívne som sa pokúsil o salto, ale nepomohlo. Skúšal som zabrzdiť pád čakanom, no vytrhlo mi ho aj s rukavicou. Vedel som, že ak to neubrzdím, je po mne, lebo nasledovala kilometrová strmá stena," spomína Martin. "Po štyristo metroch sa to podarilo. Pľúca som mal plné snehu, ruky omrznuté..."

Pretraverzoval späť. Partneri vyvalili oči. "Piotr sa stručne spýtal, čo sa stalo a vzápätí mi podal lano: Pokračujeme."

Pred polnocou tretieho dňa s nevládnym Hajzerom dorazili na ľadovec, kde už mohol pristáť vrtuľník. "Neviem o prípade, že by niekto zo 7700 m zišiel dolu s takou polámanou nohou," vravel Gablík.

Pred sebou mal cenu, ktorú s Bošniakom dostal. Bol nazlostený, že hosťom Gala večera ani nevysvetlili, za čo: "Trofej si mohli nechať. Pre nich aj pre nás by malo väčšiu cenu, keby si vypočuli náš príbeh a jeho ľudské posolstvo."

Čo chystá Gablík najbližšie? "Samozrejme, že tretí pokus o Broad Peak. Už toto leto," odvetí.

Horská solidarita ešte existuje, tvrdí Artur Hajzer aj na webovej stránke K2climb.net v článku o pomoci, ktorej sa mu v ťažkej chvíli dostalo. Na veľkej snímke Martin Gablík a za ním Broad Peak FOTO - WWW.VYSOKEHORY.SVTS.SK