Tomáš Halász nemal pocit, že je len do počtu

liari zdolali vo finále belasých 4:2 na zápas, veľmi spokojný.

KOŠICE. V čase, keď bol Julo Hudáček zranený, odchytal štyri zápasy. Okrem toho v dvoch naskočil na pár minút z lavičky a tri stretnutia bol v bránke v drese reprezentačnej dvadsiatky ešte pred decembrovým svetovým šampionátom v zámorí. Pri Hudáčkovi či Lašákovi, ktorý bol v Košiciach na pár týždňov pred odchodom do KHL, to Tomáš Halász nemal ľahké.

Do Bratislavy študovať nešiel

"Pred sezónou som bol v pozícii tretieho brankára. Myslel som si, že pôjdem študovať do Bratislavy, kde ma prijali na školu. Ale v lete sa zranil Julo Hudáček, dva prípravné zápasy nevyšli Dominikovi Pecovi a ja som sa chytil na turnaji v Trenčíne. Potom som doma odchytal aj Cassovia Hockey Cup a všetko sa to otočilo o 180 stupňov. Sezónu predtým som nemal dobrú, ale nakoniec sa mi podarilo uchytiť sa medzi mužmi," rozhovoril sa gólman, ktorý je ešte o dva roky mladší ako Hudáček. Prehodnotil aj svoje študijné plány, ostal v Košiciach. "Prijali ma síce v Bratislave na právnickú fakultu, ale rozhodol som sa ostať doma, s tým, že som požiadal o doklad. Chcem sa tento rok pripraviť tak, aby som mohol právo študovať v Košiciach."

Všetko sa obrátilo k dobrému

Napriek tomu, že toho veľa v extralige neodchytal, pomohol však farme v Bardejove, Tomáš bol po sezóne veľmi spokojný. "Dostal som sa na svetový šampionát dvadsaťročných, z pozície trojky sa prepracoval na jednotku, turnaj som dochytal ja. Mal som extraligové štarty, takže všetko sa v mojom prípade obrátilo k dobrému. Boli chvíle, keď výsledky neprichádzali a ja som možno čakal, že pôjdem do bránky. Ale zase Julo chytal veľmi dobre. Bol našou veľkou oporou," povedal Tomáš Halász na adresu spoluhráča a kamaráta.

Má 19 a už má titul

Julo Tomáša do bránky v play-off nepustil. Halászovi to však neprekážalo, veď aj vďaka skvelému brankárovi sú Košičania na vrchole. "Mám 19 a mám titul. Julo po svojom prvom majstrovskom zlate poznamenal, že je mladučký a už má to, čoho sa veľa hráčov ani nikdy nemusí dočkať. Taký Arne Kroták, rekordér v počte gólov nikdy nebol majstrom. Na striedanie Jula počas play-off nebol jediný ani najmenší dôvod, tak fantasticky Hudy chytal. A keď bolo po všetkom, nemal som pocit, že som bol len do počtu. Veľmi ma povzbudil kapitán Peťo Bartoš, po sezóne mi povedal, ako veľmi sa mu páči môj prístup k tréningu, ako na ňom makám a že aj keby som šiel do bránky, tak by sa vôbec nebál."