Tešovič už nemá strach, ale rešpekt zostal

BRATISLAVA/VANCOUVER. Muž, ktorý najväčšie športové úspechy slávil ako vzpierač, bude mať po troch účastiach na letných hrách premiéru na zimných.

"Teším sa a som veľmi zvedavý, či bude atmosféra iná ako na letných olympijských hrách," priznal bývalý majster sveta (1997) a Európy (2007) vo vzpieraní. Tešovič sa k slovenským bobistom pridal pred sezónou 2008/2009.

"S pilotom Milanom Jagnešákom som sa poznal už dávnejšie. Vždy, keď sme sa stretli, nahováral ma, aby som to skúsil aj v boboch. Chvíľu som odolával, ale pred dvoma rokmi som si povedal, že to predsa len skúsim," pripomenul 35-ročný Tešovič v skratke začiatok svojej novej športovej kariéry.

Prvú jazdu absolvoval v tzv. bobovom taxíku, ktorý si môže zaplatiť aj bežný smrteľník.

"Bolo to zaujímavé a vzrušujúce. Na rozdiel od súťažných bobov, kde sa musíme všetci za pilotom skloniť, aby sme mali čo najmenší odpor vzduchu, som sedel vzpriamený a sledoval som trať. Nevedel som, aké to bude a priznávam, mal som trochu aj strach. Ale zapáčilo sa mi to a rozhodol som sa, že to skúsim," spomínal najlepší slovenský vzpierač v ére samostatnosti. Teraz už len s úsmevom konštatuje výrazný posun v porovnaní s premiérovou jazdou v ľadovom koryte: "Trať dokážem vnímať aj vtedy, keď som sklonený a nesledujem ju očami."

Do slovenských štvorbobov si Tešovič sadá ako druhý v poradí hneď za pilotom Milanom Jagnešákom. Pred jazdou už strach nemá, ale priznal, že rešpekt ostal.

"Musím naskočiť a sadnúť si tak, aby som Milanovi nerozhodil riadenie a zapasoval hneď za neho. Potom už len hlavou kopírujem trať, aby sme boli všetci štyria v jednej línii. Mojou hlavnou úlohou je však postarať sa o čo najlepší štart a ostatné je potom už najmä v pilotových rukách," opisoval svoje povinnosti muž, ktorý ide už na svoju štvrtú olympiádu, ale iba prvú zimnú. V roku 1996 skončil v Atlante v súťaži vzpieračov do 91 kg desiaty, v roku 2004 v Aténach nezdvihol v kategórii do 105 kg základ v trhu a pred dvoma rokmi v Pekingu na súťaž pre zranenie nenastúpil.

"Príprava bobistov je zameraná viac atleticky, ale objavil som v nej aj prvky vzpierania. Keď som prišiel prvý raz na tréning bobistov do posilňovne, prekvapilo ma, že mali všetci vzpieračské topánky, opasky a vzpierali. Oba športy však majú určite minimálne jednu spoločnú vec - sú založené na výbušnosti," porovnával Martin Tešovič.

Boby nie sú športom pre slabé nátury. Stačí malé zaváhanie a posádka na vlastnom tele okúsi tvrdý ľad v tobogane. Premiérovú haváriu už má za sebou aj Tešovič. "Havárie sa sem-tam stávajú a vtedy je dôležité, ako túto situáciu posádka zvládne. Je rozdiel, či dopadnete dobre alebo horšie. Žiaľ, v mojom prípade to bola tá druhá možnosť. Narazil som si krk, rozbila sa mi prilba a na ramene som mal obrovskú modrinu. Našťastie, kožu som si nespálil, kombinéza ma ochránila," oživil vzpierač-bobista spomienky na nepríjemnú udalosť.

Na olympijskej trati vo Whistleri jazdil Martin Tešovič už dvakrát a priznal, že má pred ňou rešpekt. "Momentálne je asi najrýchlejšia na svete," pripomenul. Na margo olympijských ambícií slovenskej štvorice jasne a stručne dodal: "Favoritmi určite nie sme, môžeme len prekvapiť."