BRATISLAVA. Azda sa ani nenájde človek, ktorý by mu neprial úspech. Adrian Mannarino prežíva v pokročilejšom tenisovom veku najplodnejšie obdobie svojej kariéry.
Dlho to však vyzeralo, že umiestnenie na začiatku tretej desiatky z roku 2018 bude jeho vrcholom.
V tom čase nemal na svojom konte ani jeden titul z okruhu ATP a neustále sa vo francúzskom rebríčku musel skloniť pred svojimi rovesníkmi, prípadne novou mladou generáciou.
Nevzdal sa, stal si za svojím neortodoxným pojatím tenisu a začal zbierať ovocie. V rebríčku sa posunul už na 17. miesto. Tridsaťpäťročný Francúz neprestáva udivovať celý tenisový svet.
Po turnaji v Indian Wells, kde vypadol v treťom kole s krajanom Jeremym Chardym, poskočil na 22. miesto na svete.
Bolo to vtedy preňho kariérne maximu a elitná dvadsiatka bola blízko, konkrétne 210 bodov od Nicka Kyrgiosa. Tento najlepší kariérny výkon z marca 2019 sa mu ale dlho nedarilo prekonať.
Neudržal si pozíciou francúzskej dvojky za Lucasom Pouillem a od šance preniknúť do TOP 20 sa na dlhší čas vzdialil. Ale vytrval, nevzdal sa a všetkých prekvapil.
Honba za prvým titulom a pád v rebríčku
V roku 2018 zaznamenal Mannarino dve neúspešné finále na okruhu ATP (vtedy mal celkovú finálovú bilanciu 0:6) a potom, čo neobhájil štvrťfinále v Montreale a osemfinále v Cincinnati, vypadol z TOP 30.
Stal sa tak z neho hráč, ktorý roky putoval medzi štvrtou a ôsmou desiatkou svetového rebríčka.
Do TOP 30 sa prvýkrát dostal v roku 2015 a v roku 2018 mal byť na vrchole svojej tenisovej výkonnosti. Práve s ohľadom na jeho vek bolo čím ďalej, tým menej pravdepodobné, že môže dosiahnuť lepšie výsledky.
Mannarinovi však všetko trvalo dlhšie než jeho súputníkom. Debut v hlavnej súťaži ATP si odbil až v 20 rokoch, vtedy ešte s bujnou hrivou, zatiaľ čo jeho krajan Richard Gasquet už 15 rokoch, alebo ďalší Francúz Gael Monfils v osemnástich.
Ani na juniorských turnajoch nežiaril tak ako Gasquet, Monfils (juniorské jednotky) alebo Jo-Wilfried Tsonga (juniorská dvojka). Nedostal sa ani medzi najlepších 300 juniorov sveta (najlepšie bola na 303. mieste).
Víťazstvo na obľúbenej tráve
Fanúšik futbalového tímu Paríž St. Germain sa predsa len, po 11 rokoch na Tour a 12 rokov od svojho prvého štartu na Roland Garros, dočkal titulu.
Na svojom najobľúbenejšom povrchu, zdolal vo finále trávnatého turnaja ATP 250 v Hertogenboshi Jordana Thompsona v dvoch setoch.
Finálovú smolu týmto triumfom rozhodne neprelomil, keď do konca roka prehral ďalšie dva finálové zápasy a do tretice aj svoje jediné finále v roku 2020 v Astane proti Johnovi Millmanovi.
Stabilný hráč TOP 50
Ľavoruký tenista, ktorý v mladosti obdivoval bývalú svetovú jednotku a finalistu Australian Open 1998, tiež ľavorukého Marcela Ríosa, patril v rokoch 2019, 2020 aj 2021 k stabilným členom TOP 50.
Napriek tomu, že už nebol toľko v tieni štyroch francúzsky mušketierov, ako volali Gaela Monfilsa, Richarda Gasqueta, Gillesa Simona a Jo-Wilfrieda Tsongu, ktorých často nechal v rebríčku za sebou (rovnako ako kométu rokov 2016 až 2018 Lucasa Pouilleho), stále mal medzi Francúzmi značnú konkurenciu, či už to bol o rok starší Jéremy Chardy, Benoit Paire alebo mladučký Ugo Humbert.
Začiatok konca?
pi 08:25
št 16:24
št 13:10
