Tatran uzavrie sezónu zápasom u ohrozeného

V Šali prehrali, naposledy doma remizovali s L. Mikulášom. Do tretice sa predstavia túto sobotu v záverečnom kole tohto ročníka na ihrisku D. Ždane. Celku Pohronia stačí na záchranu aj remizovať, ale keby i prehral a niekto z troch ďalších rivalov nezaberie naplno, tak má po problémoch.

PREŠOV. Ku koncu ročníka sa na Šarišanov zosypali zdravotné patálie a tak v uplynulých dvoch vystúpeniach tréner Jozef Kostelník musel improvizovať.

Lenže príliš na výber nemal a to sa prejavilo hlavne v minulom domácom vystúpení s Liptákmi, keď hostitelia po zmene strán odišli aj kondične. Nevystriedali ani jedného hráča a hostia ich poriadne „bili“.

Útočník Ľuboš Belejík bol tiež skormútený z toho, že domáca rozlúčka bola rozpačitá. „Čo z toho, že sme dobre začali, keď sme nie najlepšie skončili,“ rozhovoril sa.

Postrehol, že Tatran mal v prvom polčase a aj kúsok v druhom loptu viac v držaní a pod kontrolou, vypracoval si i nejaké možnosti a súperovi veľa toho neumožnil.

Lenže potom prišiel nečakaný obrat a ten šokoval Prešovčanov. Akoby nerátali s tým, že ich niekto môže natoľko zatlačiť.

„Nehrali sme už kompaktne. Hosťom vyšli brejky, niektoré kombinačné akcie. Uchytili sa a my sme nedokázali na to reagovať.“

Hostitelia sa upriamili skôr na taktiku, ktorá je vlastná častejšie na ihrisku súperov – rýchle kontry, lenže po týchto výpadoch už druhý gól nepadol.

Všetko však nasvedčovalo tomu, že ctižiadostiví Liptáci mali viac energie, pôsobili čerstvejšie. „Navážali sa do nás a neviem, či to bolo už únavou, že sme tomu nevzdorovali.“

Kolektívne poňatie sa rozsypalo a nádej na výhru zahynula. „Mohli sme byť napokon radi, že sme neprehrali.“

Mĺkvo bez osobnosti

Prešovčania sa presvedčili, že s jedným gólom sa nie vždy dá vyhrať, hoci je konkurent na tom biednejšie v tabuľke.

Práve Ľ. Belejík mal na kopačke druhý zásah, ktorý by možno položil hostí na lopatky. „Dostal som dobrú loptu po peknej akcii od Lukáša Makaru, škoda, že som to nezakončil inak.“

Kým L. Mikuláš poslal na ihrisko troch čerstvých jednotlivcov, čo jeho hru výrazne oživilo a dodalo jej šťavu, výkonnosť Šarišanov rapídne upadala. „Bolo vidno, že sme už nestačili diktovať svoje tempo. Keby sme hrali to, čo do prestávky, tak súper by sa tak nechytil.“

Zarážalo i to, že hostia sa neustále burcovali, kričali, nevzdávali sa, kým hostitelia pôsobili zakríknuto, bez iskry. „Niečo sme si povedali, radili sa, ako sa vyhnúť chybám, no možno sme sa zavše nechali vytočiť i rozhodcom pri niektorých súbojoch. Mali sme sa radšej sústrediť na dianie a hrať viac ako celok, ísť trošku vyššie proti súperovi.“

To, že v akcii nebol matador Petráš, sa určite odrazilo na atmosfére. „Je to predsa len veľká osobnosť nielen u nás, ale v celom slovenskom futbale. Sme tu však ďalší a musíme to zobrať na seba,“ poznamenal Ľuboš Belejík.

Pred záverečným duelom v D. Ždani vyslovil optimistický predpoklad, že druhá priečka nie je ešte stratená.

„Veľmi tento stupienok chceme obsadiť, hoci zápasy ako ten nastávajúci sú náročné. Domáci môžu len získať a pokiaľ by nebodaj strelili gól, určite by im narástli krídla podobne ako Liptákom. Lenže tomu chceme predísť a mienime vyhrať. “