Nedávne majstrovstvá Európy v Spartan Race priniesli Patrikovi Milatovi z Jablonova nad Turňou vynikajúce dvanáste miesto. Nestratil sa ani o týždeň nato na Kubínskej holi.
Po ME ste štartovali na Spartan Trifecta vikende na Kubínskej Holi. Ako hodnotíte preteky a svoj výsledok?
„Spartan Trifecta vikend znamená zabehnúť za dva dni tri preteky Spartan, teraz napríklad v sobotu Beast, v nedeľu ráno Super a poobede Sprint. Na týchto troch pretekoch sme spolu zabehli vyše 47 km, nastúpili takmer 4000 metrov a zdolali viac ako 70 prekážok. Organizátori pripravili preteky na vysokej úrovni. Čakala nás náročná, ale veľmi pekná trať, množstvo zaujímavých prekážok, milí dobrovoľníci a ľudia, ktorí nás neustále podporovali. Celý víkend som sa cítil vynikajúco, či už psychicky, alebo fyzicky. Síce som obsadil trikrát štvrté miesto, hlavne kvôli netrafeným oštepom v závere, ale v tímovej súťaži sme zbierali na všetkých troch pretekoch víťazstvo, ktoré mi prináša obrovskú radosť. Takto ma menej mrzia zemiakové osobné umiestnenia. Moji tímoví kolegovia z Elite Team OCRA Slovakia podali celý víkend neskutočné a hlavne vyrovnané výkony, čo ma moc teší.“
Pred súťažou jednotlivcov ste dali prednosť tímom. Čo o tom rozhodlo?
„Ak vieme postaviť silný tím, tak preferujeme tímovú účasť. Pravidlá Spartan neumožňujú pretekať aj ako jednotlivec a aj v tíme. Náš najlepší pretekár Mišo Rajniak je momentálne zranený, on by sa postavil na štart ako jednotlivec, my ostatní stále preferujeme tímovú účasť, ktorú môžeme hodnotiť ako dobré rozhodnutie, keďže sme všetky preteky vyhrali.“
Elite Teamu OCRA Slovakia, v ktorom pôsobíte, sa darí. Jeho členovia získali viacero ocenení. Ktoré by ste spomenuli?
„Spomenul by som našu majsterku Európy v OCR, ktoré sa konali v Dánsku, a vicemajsterku ME Spartan Eszter Hortobágyiovú. Klobúk dole pred jej výkonmi, dosiahla obrovské úspechy. Naša ďalšia členka Janka Pepová zase obsadila v Dánsku na ME v OCR tretie miesto na krátkej trati. Tretia členka nášho tímu Broni Chrappa si užíva krásne chvíle na materskej dovolenke, ale už teraz sa všetci tešíme na jej návrat. Náš tím tvoria elitní pretekári, pre ktorých je aktívny život prioritou, šport a preteky životným štýlom. Som rád, že môžem byť súčasťou tohto tímu, lebo tvoríme spoločne jednu silnú komunitu, ktorá sa navzájom podporuje a pomáha si, kde je to len možné.“
Vrátim sa k majstrovstvám Európy, kde ste v Beast obsadili 12. miesto. Aké boli preteky pre vás? Ako ste s umiestnením spokojný?
„Tohtoročné ME v Spartan boli usporiadané vo francúzskych Alpách, v obci Morzine. Lokalita ideálna pre takéto preteky, krásne centrum, kde sa žije a v okolí rozmanitá príroda, ktorá ponúka hory, lesy, lúky, potoky, vodné nádrže a veľa ďalších prekvapení. Trať typu Beast merala vyše 25 km, na ktorej sme nastúpili 2000 metrov. Po rýchlom, rovinatom začiatku sme sa vydali na tzv. vertikálny kilometer, kde na piatich kilometroch sme absolvovali viac než 1000 výškových metrov, a tak sa dostali na najvyšší bod pretekov, na vrch Pointe de Nyon. Začiatok mi vyhovoval, strmé stúpanie striedali pomerne jednoduché prekážky, ako napr. nekonečné dlhé podliezanie ostnatého drôtu. Chybovosť bola možná na prekážke Olympus, kde na šikmej stene pomocou reťazí, chytov a dierok sa musíme dostať na druhú stranu bez toho, aby sa nám nohy dotkli zeme. Našťastie som ho zvládol, a tak na vrchu, ako aj celý čas pretekov okrem konca som sa držal v top desiatke a preteky si naplno užíval. Potom, ako sme sa dostali na vrch, čakal nás prudký zbeh a ďalšie prekážky, ako napr. nosenie polena, s ním sme museli preplávať aj vodnú nádrž a pokračovať ďalej. Čakal nás aj Tirolský traverz, asi 20 m horizontálny prechod lanom vo výške asi dvoch metrov. V prvej polovici sme ešte absolvovali ručkovanie Twister, ktorá je novinka v Európe. Po hliníkovej konštrukcii sa treba preručkovať, pritom sa tá dookola otáča. Bez trestu som pokračoval ďalej a čakala ma nenápadná prekážka, pneumatiku som musel odtiahnuť asi na sedem metrov a lanom pritiahnuť naspäť. Terén bol nerovný, ako som si neskôr všimol, kedy už bolo neskoro, tak pneumatiku som položil do diery a nepritiahol späť. Žiaľ, musel som absolvovať prvých 30 angličákov. Stratil som asi tri pozície, tak mi nič neostalo, ako makať ďalej a snažiť sa ich získať späť. Na bežeckom úseku sa mi to aj podarilo. Nasledovali fyzicky náročné prekážky, ako nosenie obrovskej reťaze do kopca a do brutálne strmého kopca sme nosili asi 30 kg ťažké vrece. Ten kopec s vrecom bol zrejme pre mnohých najťažším a najdlhším úsekom pretekov. Ako sme ho zvládli, tak sme sa pomaly blížili naspäť do mesta. Čakala nás ešte ľahká rovnováha a rozhodujúce prekážky v obci a vo festivalke. Na Slack line som prebiehal okolo ôsmeho miesta. Posledný kilometer pretekov som nezvládol, pokazil som Slack line, kde si treba udržať rovnováhu a prejsť niekoľko metrov po popruhu. Neskôr som nevytiahol Herculesa, kde vlastne pneumatiku sme museli vytiahnuť lanom asi do 3 m výšky a pomaly pustiť dole. Nasledoval oštep, ktorý sa na prvý pohľad zdal byť ľahký, ale netrafil som a vysilenému 90 angličákmi za posledný kilometer na cieľovej rovinke mi neostali sily na Multi rig, ktorý som tiež nezvládol. Do cieľa som dobehol na 12. mieste, päť prekážok som nezdolal, kvôli ktorým som robil 150 burpees. Ak by mi niekto pred ME povedal, že sa umiestnim v top 15, tak určite by som s radosťou bral, ale takto po pretekoch viem, že som mal aj na viac. Môžem byť spokojný, ale musím sa poučiť aj z nedostatkov a pracovať na ich odstránení.“
Dvanáste miesto ste získali napriek 150 burpees. Boli prekážky také náročné?
„Niektoré prekážky sú fyzicky náročné, niektoré potrebujú iba čistú hlavu a zase sú aj také, ktoré sú lotéria. Teraz som zbieral chyby vo všetkých kategóriach. Nemyslím si, že boli náročné, ja som si iba zbytočne sťažil možno nepozornosťou, nie plnou sústredenosťou niektoré úseky pretekov.“
Na druhý deň majstrovstiev ste sa znova postavili na štart pretekov tímov. Aké bolo rozhodovanie, že budete po Beast pretekať znova?
„Na Spartan tímové majstrovstvá Európy sme sa registrovali ešte dva týždne skôr, s mojimi tímovými kolegami z Elite Team OCRA Slovakia. Na štart som sa postavil po boku Richarda Chrappu a Petra Cenigu. Aj keď rozhodnutie prišlo skôr, po ťažkej sobote to nebolo vôbec jednoduché postaviť sa na štart. Išlo ale o tímovú súťaž, tak ani na moment nám nenapadlo, že by sme preteky zrušili.“
Ako ste spokojný s výsledkom i výkonom?
„Obsadili sme celkové siedme miesto. Urobili sme všetko pre to, aby sme dosiahli najlepší výsledok, toľko síl nám ostalo po sobote. Tímové preteky spočívali v tom, že na niektorých prekážkach, ako napríklad preskakovanie stien, prevracanie pneu a Hercules, sme si mohli pomáhať. Povinné samostatné prekážky sme museli zdolať sami a ak sa nám to nepodarilo, tak trest sme si nemohli rozdeliť medzi sebou. Do cieľa sme museli dobehnúť spoločne, maximálne s minútovým rozostupom. Bola to skvelá skúsenosť, ale snáď nabudúce organizátori pripravia viac tímových zložiek, keďže tie by mali byť podstatou týchto pretekov.“
Aká bola trať Beast/ Super? Vzhľadom na výsledok vám zrejme bežecky vyhovovala. Aká teda bola?
„Trať okrem prvých dvoch rovinatých kilometrov tvorili iba stúpania a klesania. V príprave som sa najviac sústredil na kopce, snažím sa čo najviac behať mimo rovinky a práve preto som si trať bežecky užíval. Očakával som, že terén bude technicky náročnejší, že nás organizátori zavedú do lesných kútov a viac budeme musieť behať v potoku, ale našťastie sa to tak nestalo. Trať tvorili strmé stúpania, ktoré sa nedali behať, iba vykráčať a mnoho technických zbehov, ktoré boli prudké a pre odvážnych rýchle. Dalo sa na tých zbehoch veľa času získať, ale aj stratiť.“
Mimo Spartan Race behávate aj rôzne ultra dlhé horské behy. Bola to súčasť prípravy, alebo ste fanúšikom takýchto pretekov?
„Je to jedno s druhým úzko späté. Pre mňa horské behy sú minimálne také dôležité ako tie prekážkové, preto tak si plánujem aj svoj bežecký kalendár, aby som si užil z každého rožka troška. Od začiatku roka som absolvoval tri preteky, ktoré merali viac než klasický maratón. Prvé boli ešte v marci v Rakúsku, Celtic Warrior Dirtrun Ultra, kde na 47 km trati sme absolvovali viac než 220 prekážok, obsadil som tretie miesto. Nasledoval v apríli Skymaratón Matrabérc Trail v Maďarsku, s parametrami 54,5 km a takmer 3000 nastúpenými metrami, kde do cieľa som dobehol na šiestom mieste. V júni sme behali hrebeňom Nízkych Tatier, počasie bolo jarné, najskôr hmla a zima, na hrebeni bol aj sneh, padali ľadové krúpy, fúkal silný nárazový vietor, neskôr nás čakalo veľa blata, ale aj slniečko zasvietilo, v cieli aj lejak sa pustil. Na 46,5 km trati, kde sme nastúpali 2500 metrov, som skončil druhý. Absolvoval som aj ďalšie kratšie horské behy, na ktorých sa mi podarilo získať pódiové umiestnenie a porovnať sa s najlepšími horskými bežcami zo Slovenska, ale aj zahraničia.“
Leto je v plnom prúde. Ako to vyzerá s vaším kalendárom pretekov?
„Po Francúzsku a Kubínskej holi ma čaká týždeň pauza od pretekov, ale v nasledujúcich týždňoch ma čakajú ďalšie veľmi pekné preteky na krásnych miestach. Koncom júla sa zúčastním pretekov Tatranská Šelma Vertikal, ktorý je beh do vrchu, štartujeme v Starom Smokovci a cieľ je na vrchu Slavkovského štítu. Trať meria 7 km, na ktorej nastúpame 1400 metrov. Týždeň na to cestujem na ďalší Spartan Trifecta víkend, do rumunských hôr. O dva týždne neskôr, v strede augusta, sa vraciam opäť do Vysokých Tatier, kde nás čaká Tatranská Šelma Ultra, kde na trati vyše 50 km pobežíme z Troch Studničiek až do Ždiaru po červenej turistickej značke.
Leto ukončím, jeseň začnem vo Valčianskej doline, kde ma čaká Spartan Ultra. Organizátori sľubujú minimálne 50 km trať a vyše 60 prekážok. Po týchto pretekoch si svoju ďalšiu časť sezóny prehodnotím, aj keď plánov je veľa už aj teraz. Mojím cieľom je zúčastniť sa ešte jednej svetovej udalosti do konca roka, ale zatiaľ k tomu neviem viac povedať.“
ne 15:00
