Striebro novoveských hokejistiek pokropili slzy

SP. NOVÁ VES. Kto bol, nezabudne, kto nebol, môže ľutovať. Takto by sa dalo zhodnotiť finálové vyvrcholenie ženskej hokejovej ligy v súťažnom ročníku 2011/2012.

Prvý zápas Spišiačky doma zvládli na jednotku s hviezdičkou. Zvíťazili 4:1 a išlo sa do Popradu. Teraz to už môžeme nahlas povedať – boli jasnými favoritkami. V prvom súboji ukázali, že sú na tom lepšie. Lenže v športe nie vždy zvíťazili lepší, hlavne v kolektívnom.

Druhý súboj Spišiačky nezvládli a podali možno svoj najhorší výkon sezóny, ak nerátame „výbuch“ doma s B. Bystricou.

V sobotu prehrali 3:4 a navlas rovnaký výsledok sa zopakoval aj v nedeľu. Nehovoriac o tom, že presne do bodky sa zopakovala aj dráma spred roka. Popradčanky doma suverénne zvíťazili a na Spiš išli oslavovať titul.

„Bol to bojovný zápas, ktorý bol aj trochu o šťastí. Dievčatá, ktoré hrali, dali do toho srdce. Veľká škoda, že sme tridsať sekúnd pred koncom inkasovali vyrovnávajúci gól. Mali sme čistý puk na hokejke a nevedeli sme dostať puk z obranného pásma. Možno svoju úlohu zohrala taktická nezrelosť dievčat. Po treťom zápase nemám čo dievčatám vytknúť, ak by sme tak zahrali v druhom stretnutí, mohlo byť všetko ináč,“ smutne skonštatoval po prehratom finále tréner HC Osy Pavol Findura.

Nevyhral lepší

Tréner majstrovského Popradu niekoľkokrát po prvom aj druhom domácom zápase vyzdvihoval kvalitu spišského družstva. Mal pravdu, lebo Novovešťanky boli lepším tímom, ale vyhral šťastnejší.

„Mali viac šťastia ako naše. Nehľadám výhovorky, ale Čulíková nastúpila so zranením a škoda, že sme v závere nezahrali viac takticky.“

Do medailovej zbierky HC Osy tak pribudla strieborná medaila. Prívlastok bude mať – slzavá. Niektoré dievčence, keď si spomenú na záver duelu v Poprade, ešte aj dnes si poplačú.

Veď chýbalo tak málo – tridsať sekúnd.

Poznámka

Tridsať sekúnd a dva mečbaly

Sobota večer

Mlynská dolina. Športová hala, lepšie povedané telocvičňa Paneurópy. Spišskonovoveské volejbalistky prehrávajú v rozhodujúcom treťom zápase 0:2 na sety. Nie sú horšie, len sa nedarí.

Komentár priamo z dejiska:
5. set: Začali sme zle, prehrávali 6:2, pokazili sme 2 podania, 8:6 striedanie strán, po bode až do 13:11 pre domácich, vyrovnanie na 13:13, 14:13 mečbol domácich odvrátený, my sme mali dvakrát mečbal za stavu 15:14 a 16 :15. Následne domáci 17:16, odvrátili sme 17:17 a potom dve naše fatálne chyby a – koniec! Je po boji, Bratislavčanky skáču od radosti, Spišiačky zronené na palubovke plačú.

Nedeľa večer.

Zimný štadión v Poprade. Spišskonovoveské hokejistky vedú 2:0. Hrajú v pohode a s prehľadom. Zrazu je vyrovnané 2:2. Brankárke Budajovej po strele Ihnaťovej prepadol puk do brány – Spišiačky vedú 3:2. Do konca ostávajú minúty, do konca ostávajú už len sekundy. Predstavitelia hokejového zväzu sa poberajú k časomiere s medailami.

Tridsať sekúnd pred koncom, zle vyhodený puk a Popradčanky vyrovnávajú. Šok. Nasleduje predĺženie. Tridsať sekúnd pred koncom prísť o titul, to Novovešťankami poriadne zamávalo. V predĺžení inkasujú štvrtý gól. Popradčanky skáču od radosti, Spišiačky zronené na ľade a striedačke plačú.

Jozef Petruška