Spomienka na šprintéra v kopačkách

ny tlieskali plné hľadiska vo svete, od 27. októbra 2006 už nie je medzi nami.

KOŠICE. Bardejovský rodák (nar. 30. marca 1939) mal talent od prírody. Bol rýchlym, ofenzívnym pravým obrancom, ktorý hrával v zadných radoch aj v strede, ba sa z času na čas objavil i na ľavej strane.

Kraľoval dvom športom

V jeho mladíckom veku vládla v kráľovskom meste i kráľovná športu a sám ju vyšperkoval pozoruhodnými výkonmi. Ako 17-ročný skočil do diaľky 696 cm, v šprinte zabehol 100 m za 11,1 sekundy, na 60 m ho zdobil čas 6,9, a to v ére škvary, keď u nás sme tartan ani nepoznali. Boli to silné atletické zbrane, ktorými potom umocňoval svoje umenie na našich trávnikoch. Po uličných turnajoch v blízkosti futbalového štadióna sa zásluhou trénera Michala Peteju dostal do dorasteneckého tímu a čoskoro aj do seniorského áčka. Možno vtedy ešte ani netušil, že doma klope na brány budúcej veľkej kariéry. Počas osemnástich aktívnych rokov mal niekoľko hráčskych zástaviek. Prvá bola v neďalekom Prešove. Pravda, Tatran nebol jediným záujemcom, lebo ho chceli aj bratislavské mužstvá Slovan a Červená hviezda. Nakoniec zakotvil v srdci Šariša, kde zhodou okolností tréner Jozef Steiner mu dožičil ligový debut v jarnej sezóne 1958 práve proti ČH (1:1). Už v roku 1959 narukoval do RH Brno, ale s výnimkou vojenčiny ostal verný východu. Medzi Prešovčanov sa vrátil v 1961, vydržal s nimi do konca roku 1966, keď v lete ohlásil prestup do VSS.

Z Prešova do Košíc

V Tatrane o tom ani nechceli počuť, radšej by mu otvorili vrátka do Lokomotívy VSŽ, ale nakoniec od jarnej sezóny v 1967 predsa len zakotvil medzi strojármi. Počas púte na vrcholnej scéne sa mohol tešiť z mnohých úspechov. Napríklad s Prešovom bol v ročníku 1963/64 tretí a o rok neskôr dokonca druhý. Na strieborný stupienok vystúpil pod Venglošovou taktovkou s VSS v 1971, ale celý kolektív, ktorý hral vtedy u nás najkrajší futbal, mrzelo, že nezískal titul, hoci ho mal na dosah rúk. Pre vlečúce sa zranenia sa po šiestich rokoch v žlto-modrých farbách v ročníku 1971/72 rozlúčil s najvyššou súťažou. Počas kariéry hral za ČSSR A 13 zápasov, raz bol aj kapitánom, ako jediný východniar nastúpil ešte ako futbalista Prešova za výber UEFA v Kodani, v drese dorastu hral na turnaji UEFA v Španielsku, dvakrát hral za béčko a olympionikov. Fakty, ktoré sme spomenuli, neboli zďaleka jediné. V I. lige odohral 266 zápasov a dal v nich šesť gólov. Bol aj na MS '62 v Čile, kde však nehral. Hral aj za olympionikov i čs. béčko. Hráč takých nevšedných kvalít nemohol ujsť pozornosti reprezentačných trénerov, lebo darmo, kto by nechcel takéhoto futbalistu.