Kandidujú aj Česi? Treba byť sebecký. Bratislava chce veľký šampionát

Jozef Beständig je prezidentom Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu od roku 2017. (Zdroj: TASR)
Titanilla Bőd|20. apr 2021 o 08:30

V roku 2024 by Slovensko mohlo privítať najlepších krasokorčuliarov.

Slovenský krasokorčuliarsky zväz podal kandidatúru na usporiadanie európskeho alebo svetového šampionátu v roku 2024. Detaily pre Sportnet priblížil prezident zväzu JOZEF BESTÄNDIG.

Na Slovensku bolo naposledy veľké krasokorčuliarske podujatie v roku 2016, keď Bratislava hostila majstrovstvá Európy. Ako vidíte svoje šance získať európsky alebo svetový šampionát v roku 2024?

Slovenský krasokorčuliarsky zväz priebežne podáva prihlášky na organizovanie majstrovstiev Európy, takým väčším snom je aj organizovanie majstrovstiev sveta. Veľmi radi by sme znovu organizovali veľké podujatie, ktoré aj v roku 2001, aj v roku 2016 pomohlo zvýšiť povedomie o našom športe a malo veľmi pozitívny ohlas nielen v Európe, ale aj vo svete.

Nie je to jednorázový proces, preto treba cielene a pravidelne podávať žiadosti a usporiadať rôzne iné súťaže z nižších kategórií, ako Challenger Series alebo juniorské Grand Prix.

Rozhodnutie o šampionátoch v roku 2024 by malo padnúť na niektorom zasadnutí výkonného výboru Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU) v lete.

Ovplyvnila pandemická situácia aj podanie prihlášok, sprísnili sa nejaké kritériá oproti minulosti?

Z hľadiska podávania prihlášky sa nič nemení. Predpokladáme, že v roku 2024 bude situácia výrazne jednoduchšia a otvorenejšia. Ak by sa predsa niečo skomplikovalo, tak sa prijmú priebežné rozhodnutia.

O šampionáty v roku 2024 sa uchádzajú aj Česi. Je to pre Slovensko nevýhoda?

Závisí to od uhla pohľadu. Môžeme sa opýtať Čechov, či je pre nich nevýhoda, že kandiduje Bratislava. V týchto prípadoch treba byť aj trochu sebecký. Krajiny sa nenechávajú ovplyvňovať tým, či aj niektorá z okolitých krajín podala prihlášku.

Česi ponúkajú ako dejisko ME Ostravu, ale MS by sa konali v Prahe. Je bratislavský Zimný štadión Ondreja Nepelu dostatočne veľký aj pre svetový šampionát?

Nejde len o zimný štadión, ale celkovo o infraštruktúru. Som presvedčený, že na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu by sme dokázali zabezpečiť bezproblémový priebeh a organizáciu majstrovstiev sveta.

Čiže nie je striktne určené, že hala pre svetový šampionát musí mať nejakú kapacitu?

Sú tam isté predpoklady a očakávania, ale aj v uplynulom období sme boli svedkami rôznych šampionátov, či už svetových, ale najmä európskych, kde dejisko nie vždy korešpondovalo s očakávaniami pre takéto veľké podujatie.

V roku 2011 boli majstrovstvá Európy v Berne na čiastočne otvorenom štadióne, o rok neskôr sa majstrovstvá sveta v Nice konali na prerobenom výstavisku a v smrade, keďže sa provizórne toalety veľmi rýchlo pokazili…

Ani minuloročné majstrovstvá Európy v rakúskom Grazi neboli v úplne ideálnom prostredí, boli tiež na nejakom výstavisku. Takže si myslím, že Zimný štadión Ondreja Nepelu by s drobnými úpravami vedel byť reprezentatívnym a postačujúcim miestom na organizáciu svetového či európskeho šampionátu.

Aké sú podľa vás najväčšie výhody Bratislavy?

Blízke vzdialenosti, hneď vedľa haly máme niekoľko hotelov, ale aj ostatné hotely sú v akceptovateľnej vzdialenosti. Vďaka blízkosti letísk v Bratislave, Viedni i Budapešti je to veľmi dostupné miesto. Toto by mohla byť jedna z najväčších predností, ktoré vie Bratislava ponúknuť.

Rokovali ste už aj so samosprávou, alebo to príde na rad až vtedy, ak vaša kandidatúra uspeje?

Zatiaľ sa poskytujú iba veľmi jednoduché a predbežné záruky, že športové zariadenia budú k dispozícii v daných termínoch. Všetko ostatné nasleduje potom, čo ISU predbežne rozhodne o pridelení šampionátu danej krajine.

Jozef Beständig so sestrou Oľgou obsadili na ME 2001 siedme miesto v kategórii športových dvojíc.

Slovensko malo vlani organizovať juniorské Grand Prix v Košiciach i tradičný Memoriál Ondreja Nepelu v Bratislave, pre pandémiu sa však tieto preteky neuskutočnili. Boli ste prvý zväz, ktorý hlásil medzinárodnej federácii, že tieto podujatia nemôže zabezpečiť. Je v nasledujúcej sezóne ich usporiadanie reálne?

Minulý rok bolo absolútne zrejmé, že aj keď máme ružové okuliare, akékoľvek organizovanie týchto súťaží prináša veľké riziká. Tieto riziká sme po veľkom zvážení na výkonnom výbore vyhodnotili ako neakceptovateľné, najmä z finančného hľadiska pre Slovenský krasokorčuliarsky zväz. Informovali sme medzinárodnú federáciu, že za danej situácie nevieme zabezpečiť organizáciu týchto podujatí.

ISU akceptovala našu žiadosť o zrušenie súťaží. Týždeň či dva po nás sa rovnako rozhodla ďalšia krajina, potom ďalšia a napokon v lete zrušili celú juniorskú sériu Grand Prix. Takže našu požiadavku museli vnímať ako absolútne relevantnú, neboli žiadne negatívne reakcie, lebo sa to dalo očakávať.

Verím, že tento rok už bude situácia výrazne lepšia. Na prelome augusta a septembra plánujeme v Košiciach juniorské Grand Prix, a o mesiac neskôr chceme organizovať aj Nepelov memoriál v Bratislave.

Ako ovplyvnila pandémia krasokorčuľovanie na Slovensku? Máte už nejaké ohlasy, ako sú na tom kluby, ako sa mesiace zavretých klzísk odzrkadľujú na členskej základni?

Tromi slovami: Je to katastrofa. To, že presne v akom stave sa nachádza slovenské krasokorčuľovanie, budeme zisťovať koncom jari. Posledný rok bol veľmi náročný. Síce od tohto týždňa sa dá korčuľovať, ale väčšina zimných štadiónov na Slovensku sa riadi hokejom. Hokejové kluby už pomaly končia sezónu a zimné štadióny sa budú zatvárať a rozpustia ľad.

Krasokorčuliarske kluby takto prichádzajú o možnosť dohnať to, čo zameškali za posledné mesiace. Počas pandémie mohlo korčuľovať legálne asi šesť pretekárov. Môžeme skonštatovať, že našu členskú základňu to ovplyvní negatívne, máme informácie, že niektoré kluby budú prichádzať o niektorých krasokorčuliarov.

Ja som však večný optimista a verím, že aj z tejto krízy vyjdeme silnejší.

Ak Slovensko bude hostiť v roku 2024 veľký šampionát, je šanca, že by na ňom štartoval domáci pretekár, ktorý by sa mohol umiestiť aj v najlepšej desiatke?

S očakávaniami netreba preháňať, ale mám taký plán, že na najbližšom juniorskom svetovom šampionáte by sme konečne mohli obsadiť všetky štyri kategórie: ženskú, mužskú, tanečné páry a športové dvojice. V histórii samostatného Slovenska sa to zatiaľ stalo len trikrát, v rokoch 2007 až 2009. Z týchto juniorských pretekárov by sme potom mohli zostaviť budúcu seniorskú skupinu. Tak by sme mohli mať šancu obsadiť všetky kategórie aj v roku 2024, ak nám pridelia európsky či svetový šampionát.

Aké prínosy môže mať domáci šampionát pre slovenské krasokorčuľovanie?

Každé jedno veľké podujatie, ktoré pritiahne verejnosť a robí osvetu krasokorčuľovaniu, ľuďom ukáže, že tento šport, v ktorom sme boli v minulosti veľmi úspešní, existuje, nezahynul. Môže to pritiahnuť nových športovcov, nové detí do prípravok, do kurzov korčuľovania. Keď ich je väčšie množstvo, tak sa z nich ľahšie vyberajú talenty.

Druhým prínosom je finančný efekt. Ak dokážeme šampionát usporiadať ekonomicky úspešne, môže to byť zdrojom financií pre Slovenský krasokorčuliarsky zväz.

Zažili ste na vlastnej koži domáci šampionát, so sestrou Oľgou ste v roku 2001 obsadili v kategórii športových dvojíc siedme miesto. Ako si na to spomínate?

Bola to výzva. Je iné súťažiť v zahraničí a iné doma, kde sa na teba príde pozrieť kopa tvojich známych. Bol to výnimočný šampionát aj pre mňa.

Počuli ste konkrétne historky od detí či mladých pretekárov, že bol domáci šampionát pre nich veľkou inšpiráciou?

Samozrejme, a je to prirodzené. V televízii šport nemá taký náboj a silu, ako keď to človek vidí naživo, počuje aj to, ako tí korčuliari korčuľujú. Takýto zážitok inak to vplýva na mladých korčuliarov, má to v sebe iný odkaz. To ich dokáže nabiť a posunúť ich krasokorčuliarsku kariéru. Je to veľmi silný náboj, ktorý môže trvať nie dni či týždne, ale mesiace či roky.

Na exhibícii ME 2016 v Bratislave aplaudovalo Nicole Rajičovej plné hľadisko. (Zdroj: TASR)

Pred piatimi rokmi bola tvárou bratislavského šampionátu Nicole Rajičová. Čo je s ňou, pokračuje ešte v kariére?

Nicole mala za sebou dlhšiu, takmer dvojročnú prestávku, ale od marca minulého roka sa pripravuje. Predpokladám, že bude bojovať o to, aby sme ju nominovali na druhé kolo olympijskej kvalifikácie, ktoré bude koncom septembra v nemeckom Oberstdorfe. Nicole si chce splniť svoj sen o tretej olympiáde. Musí prekonať seba a potom aj súperky, ktoré tiež chcú získať miestenku.

V čase šampionátu v roku 2016 ste ešte neboli prezidentom zväzu. Ako ste ho vnímali?

Perfektná atmosféra, zaplnené hľadiská, organizácia bola úspešná aj z ekonomického hľadiska. Diváci vytvorili skvelú kulisu, bol to jeden z najvydarenejších šampionátov za posledné roky.

Podľa ohlasov z ISU aj z menších podujatí, ktoré sa uskutočňujú na Slovensku, myslíte si, že je reálne, aby Bratislava získala ďalší veľký šampionát?

Odozva na nami organizované preteky je pozitívna, ale nejde o to, že by sme nevedeli organizovať súťaže. Je to aj aj o náhode, šťastí i lobingu. Krajinám ako Japonsko, Kanada, USA je ťažké konkurovať, či už z hľadiska financií, infraštruktúry alebo výsledkov ich pretekárov. Aj to je jeden z faktorov, ktoré pri rozhodovaní berú do úvahy.

Titanilla Bőd
Titanilla Bőd deväť rokov viedla športové oddelenie a bola zástupkyňou šéfredaktora v denníku Új Szó. Reportérsky pokrývala z miesta diania štyri olympiády. Okrem futbalu je jej druhou srdcovkou krasokorčuľovanie, od roku 2004 nechýbala ani na jednom európskom šampionáte. V tíme Sportnetu pôsobí od augusta 2020.