Slovenské džudo je v kríze, chýbajú financie

BANSKÁ BYSTRICA. Slovenské džudo v starom roku oslavovalo šesťdesiat rokov existencie. Pripomenulo si hlavne úspechy. A cez ne sa naštartovalo do nového roka.

"Oslavy sa oficiálne začali i oficiálne skončili. A nás čaká permanentný kopec práce. Najviac ma totiž zaujíma budúcnosť slovenského džuda. Aká bude, napovie už rok 2015," upozornil šéf Slovenského zväzu džuda Ján Krišanda.

Slovenské džudo si nechce pasívne užívať históriu. Snaží sa v ťažkých časoch prežiť. "Revízia systému je nevyhnutná, pretože sa dostávame do extrémov. Džudo patrí do rodiny olympijských športov a nám dotácie neustále klesajú," vysvetľuje Krišanda.

"Vzniká dilema, či peniaze použiť na zabezpečenie činnosti sekretariátu a mládeže alebo či financovať Milana Randla v olympijskej kvalifikácii. Treba hľadať riešenia, aby nevznikali paradoxy takého druhu, že sa pridelia financie a potom sa hľadajú spôsoby na zmiernenie ich nedostatku."

V Česku systém podpory mládeže funguje

Slovenské džudo má stále svoju budúcnosť. Zväz zachoval centrum olympijskej prípravy. Financuje ju z vlastných zdrojov. A dokonca za posledné dva roky zdvihol členskú základňu.

"Hlavne vďaka nášmu najväčšiemu sponzorovi a jeho ochote vykrývať celú stratu pri výchove mládeže vlastníme cenné tromfy," vyratúva Krišanda.

Na vrcholnej úrovni sa zväčša objavuje jedno meno, ale šancu ukázať sa majú mladé talenty.

"Šiesti či siedmi sa už vyhranili a na turnajoch Európskeho pohára sa aj presadili. Verím, že sa ukážeme na vrcholnej úrovni aj v súťaži družstiev. Stačí sa pozrieť do Čiech, kde systém podpory mládeže a financovanie športu funguje," dodáva šéf zväzu.

ME do 23 rokov na Slovensku

"Po piatich rokoch tvrdej práce by som si želal, aby traja muži poleteli na olympiádu v Tokiu roku 2020. A aby sa k nim pridali dve ženy. Nie je to zbožné želanie, máme sa o koho oprieť," praje si Krišanda.

Už na najbližších majstrovstvách Európy do 23 rokov by sa mohli ukázať niektorí mladí slovenskí džudisti. Majú na to ideálnu príležitosť. Šampionát sa uskutoční na Slovensku.

"Menšie športy sa otriasajú v základoch, hľadajú pevnú pôdu pod nohami. Treba len veriť, že zmena nastane, pretože džudo patrí medzi najpopulárnejšie športy. Na Slovensku síce až tak nie, ale vo svete," zamýšľa sa bývalý džudista Jozef Krnáč.

Pred viac ako desiatimi rokmi získal na olympijských hrách v Aténach striebornú medailu. Dnes sa venuje mladým.

"Talenty ťažko hľadať a kriesiť. Je zabehnutý svetový rankingový list dorastencov. Zbierajú sa body, nasadzujú sa súperi na turnajoch. Ak sa chcete v rebríčku posunúť vpred, stojí to strašne veľa peňazí," hovorí.

Jozef Krnáč na stupňoch víťazov. Druhý zľava olympijský víťaz Masato Učišiba. FOTO - TASR.

Bez ničoho sa úrody nedočkajú

Najväčší problém slovenského džuda spočíva práve vo financiách. "Bez nich na vyššej úrovni fungovať nemôžete. Na zelenej lúke a bez ničoho sa úrody nedočkáte," priznáva Krnáč.

V Bratislave funguje aspoň zväzové centrum talentovanej mládeže a aj Národné športové centrum, v ktorom sa venujú niektorým džudistom.

"Do osemnásť rokov ešte môžeme talenty udržať. Potom však odchádzajú do škôl alebo pracovať. A tu nastáva problém. Musia sa živiť, zarábať," vysvetľuje šéftréner Rastislav Mezovský.

V armádnej Dukle niekoľkí džudisti pôsobia ako profesionáli. Ďalší môžu pôsobiť v Národnom športovom centre, ale nevyhnutným kritériom je vlastniť medailu z vrcholných podujatí.

Medzi najväčšie slovenské talenty patria Peter Žilka a Filip Štancela. "Očakávame, že sa čoskoro presadia aj na turnajoch Svetového pohára, no nebude to jednoduché. Výsledky sa pripisujú do olympijskej kvalifikácie, na ktorú sa všetci zameriavajú. Konkurencia je obrovská," zmieňuje Mezovský.

Mladí odchádzajú

Ďalším vážnym problém popri financiách je odliv mladých ľudí. Nepribúdajú nové športoviská, čoraz viac sa prejavujú ekonomické problémy. A odchádzajú aj mladí tréneri.

"Aj keď vyštudujú a získajú najvyššiu odbornosť, málokto z nich sa venuje trénerstvu. Poberú sa do iných sfér a hľadajú primerané zabezpečenie. Náš zväz ich normálne zaplatiť nemôže. Musia sa buď zmieriť s amatérskym postavením vo svojich kluboch, alebo úplne stratia motiváciu a dajú nám zbohom," rozpráva Mezovský.

"Keby som však všetko videl v čiernych farbách, trénera už nerobím. Veľmi by nám pomohol nejaký medailový výsledok, prekročili by sme tým svoj tieň. Žiaľ, čierna nad bielou prevláda. Nielen v džude, ale v celom slovenskom športe."