Keď jediný slovanista prišiel do plnej arény Ferencvárosu (spoveď)

Daniel Antošík, sám v sektore hostí v aréne Ferencvárosu.
Daniel Antošík, sám v sektore hostí v aréne Ferencvárosu. (Autor: Bratislavský večerník, archív)
Pavol Spál|15. júl 2022 o 07:35

Keď som zavesil na plot vlajku Slovana, bola ako červené súkno pre býka.

Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli vtedy extrémne napäté a futbal ich ešte vyostril. 

Prvý zápas úvodného kola Európskeho pohára majstrov (predchodca Ligy majstrov) medzi Slovanom a Ferencvárosom Budapešť sa hral šestnásteho septembra 1992 na Tehelnom poli a sprevádzali ho azda najväčšie nepokoje v dejinách slovenského futbalu. Z tribúny lietali aj kusy betónu.

Pamätný je tvrdý zásah polície a najmä špeciálneho komanda, ktorý ešte vygradoval vášne. Najmä preto, že bitku dostali aj nevinní. Niektoré maďarské médiá písali o jednom mŕtvom (čo sa nepotvrdilo), národnej neznášanlivosti a polícii, ktorá bije ľudí len preto, že sú Maďari.  

Odveta sa hrala o dva týždne v Budapešti, chuligáni Ferencvárosu chystali vendetu. "Bolo životu nebezpečné sa vtedy ukázať v Budapešti so slovenskou poznávacou značkou alebo čo i len prehovoriť po slovensky," píše sa v knihe Sto rokov klubu ŠK Slovan Bratislava.

Sektor hostí bol tak z bezpečnostných dôvodov uzavretý a prázdny. A predsa sa tam objavil jeden odvážny fanúšik Slovana.  

Mal vtedy iba pätnásť, práve sa učil za čašníka. DANIEL ANTOŠÍK v rozhovore pre Sportnet rozpovedal svoj príbeh. 

V stredu Slovan v rámci druhého kola kvalifikácie Ligy majstrov opäť nastúpi na pôde Ferencvárosu. A v sektore fanúšikov hostí bude opäť Antošík.

Žije v Argentíne, dnes má štyridsaťpäť.

Aj toto sa dozviete v článku

  • Ako ho ratovali vo vlaku?
  • Ako to vyzeralo priamo na štadióne? Strážili ho policajti?  
  • Ako reagovali chuligáni Ferencvárosu?
  • Ako ocenil vtedajší Slovan jeho odvahu?
  • Ako ich ohrozovali na letisku?
  • Prečo žije v Argentíne?
  • Aký je pohľad historika na vtedajšie udalosti?

Od zápasu na pôde Ferencvárosu ubehlo už tridsať rokov. Ako si na to spomínate?  

Bol to jeden z najdlhších dní v mojom živote, mal hádam 48 hodín. Ráno som odišiel z domu ´akože´ do školy, aby ma otec pustil, ale do školy som v ten deň neprišiel. Potom som sa vlakom presunul do Budapešti. Veľa vecí sa odohralo v krátkom čase. 

Prečo ste sa vybrali na zápas do Budapešti sám?  

Mal som vopred kúpenú vstupenku. Situácia však bola po prvom zápase v Bratislave dosť napätá. Myslím, že po zasadnutí vlády či parlamentu sa už vstupenky do Budapešti v deň zápasu nepredávali, pre obavu z bezpečnosti. Bolo nám doporučené tam necestovať. Maďarský bulvár vtedy písal, že u nás zabili nejakých fanúšikov Ferencvárosu, čo však nebola pravda. Iba sa nevrátili načas domov.  

Mali ste vtedy iba pätnásť. Nebáli ste sa?  

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Liga majstrov»Keď jediný slovanista prišiel do plnej arény Ferencvárosu (spoveď)