Sedem krížikov Milana Varganina ozdobil futbal

môcť futbalu, ktorý dodnes miluje nadovšetko. Vďaka tomu o Milanovi Varganinovi, rodákovi z Marhane neďaleko Giraltoviec, už dlho hovoria, že patrí medzi príkladné postavy a oporné stĺpy najľudovejšieho športu. Pri súčasnom dennom zhone mnohých prekvapil, že vo štvrtok 18. novembra oslávil už sedemdesiatku.

GIRALTOVCE. Počul som o ňom, keď v Giraltovciach rozprúdil miestny futbalový život ešte ako hráč v I.B triede či v blízkom okolí. A potom od 36 rokov všetko to zdupľoval i v role funkcionára, ktorý s veľkým zápalom zveľaďoval futbal nejaký čas spolu s bývalým vynikajúcim čs. reprezentantom Igorom Novákom.

Bardejovská žatva

Osobne som Milana spoznal až počas deväťdesiatych rokov, keď denne dochádzal do Bardejova, kde dokonale uplatnil svoje bohaté funkcionárske skúsenosti. Ako tajomník futbalového klubu s manažérskymi schopnosťami vytvoril s predsedom Františkom Hviščom dobre zohranú dvojicu, ktorá dala miestnemu futbalu lesk a slávu, akú toto kráľovské mesto nezažilo nikdy predtým ani potom. Cieľavedomá práca sa prejavila tým, že miestny klub Jas urobil veľký futbalový skok, ktorým prekvapil celé Slovensko. Angažovaním trénera Jozefa Bubenka Bardejov dvoma postupovými skokmi si v ročníku 1993/94 vybojoval účasť medzi slovenskou ligovou elitou.

Pozoruhodné zápisy

O Milanovi vieme, že ani po historickom postupe nemal veľké oči. Pritom mohol mať, lebo Bardejov obsadil v premiérovom ročníku v I. lige siedmy, o rok na to šiesty stupienok, no a v historickej tabuľke slovenských účastníkov mu patrilo po piatich ročníkoch jedenáste miesto! Pochopiteľne, aj Milana takéto výsledky motivovali, no jeho futbalové ideály sprevádzala naďalej triezvosť. Bol realista. Vedel, že napríklad úspešného strelca či iného kvalitného futbalistu v mužstve ťažko udrží, nehovoriac, že sa snažil žičiť každému. Vedel, že neudrží ani kanoniera Urblíka, ktorého doviezol zo Šale, ale záležalo mu pritom na tom, aby si jedným prestupom nezbabral kariéru sebe, ktorá by mohla byť aj na účet celého nášho futbalu. Tým sa líšil od väčšiny funkcionárov, čo ani až tak neprekvapilo, lebo tento muž v tých rokoch patril na slovenskej vrcholnej scéne medzi najskúsenejších, a práve takíto funkcionári v tom čase slovenskému futbalu chýbali. To si uvedomoval aj vtedajší predseda VsFZ Gejza Princ, ale aj prezident SFZ Milan Služanič a ďalší funkcionári. Milan, ktorý nikdy nezatajil svoje nárečie, bol preto ozajstným reprezentantom klubového futbalu a vždy vítaným hosťom na pôde zväzu.

Iní poodchádzali, on ostal

Populárny Milan Varganin sa stal uznávaným pánom tajomníkom v čase, keď jeho brat Feri pracoval v rovnakej role vo Svidníku. Po pôsobení v Bardejove sa vrátil do Giraltoviec, s ktorými futbalovo žije dodnes. Keďže doma poznal každý kútik, na jeho rady a pomoc čakali netrpezlivo a berú ich vážne dodnes. Svojím prístupom zaviedol na každom kroku viac ľudskosti a prispel ku skultúrneniu prostredia na zápasoch po všetkých stránkach. Aj preto je dobré, že po práci v športovo-technickej komisii VsFZ pracuje pre zmenu v disciplinárke na regionálnej úrovni v Košiciach. Každý týždeň prichádza na zväz, čo je vítané, lebo popri ovládaní noriem je stanovisko skúseného a váženého funkcionára na nezaplatenie. On ich nazbieral za desiatky rokov naozaj dosť, napokon v súčasnosti je jedným z najstarších dobrovoľných funkcionárov v štruktúrach VsFZ! Nuž, a to zvyčajne robí ten, čo futbal mal a má veľmi rád. O Milanovi, ktorý si obľúbil aj literatúru faktu a propaguje ju vo svojom okolí, to nik nepochybuje. Nuž, zaželajme mu veľa zdravia, lebo futbal ľudí s takým vzácnym elánom a podobnými hodnotami potrebuje.