Brankár ROMAN DURNÝ má za sebou rok ako na hojdačke. Sezónu začal jedným duelom za Košice, následne v rodnom Liptovskom Mikuláši odchytal päť stretnutí. Potom posilnil Trenčín, za ktorý vychytal víťazstvo aj vo Winter Games, ale po šiestich zápasoch sa sťahoval aj odtiaľ.

Zakotvil v Slovenskej hokejovej lige, kde sa stal oporou Humenného. Klub v play-off SHL porazil Slovan Bratislava B, Martin a vo finále po sedemzápasovej dráme aj Žilinu.

V rozhodujúcom dueli Durného neprekonal pri samostatných nájazdoch ani jeden z piatich hráčov ŽIliny a východniari vyhrali 3:2.

„Na chvíľku som sa zastavil a tá sekunda trvala veľmi dlho, kým som si uvedomil, že my sme vyhrali a postúpili do extraligy,“ hovoril o svojich pocitoch po zápase.

V rozhovore prezradil, ako ťažké zranenie ovplyvnilo jeho minulú sezónu, v ktorej odchytal len jeden zápas, a opísal aj svoje roky v Amerike, kde išiel s tým, že po anglicky sa nevedel ani predstaviť.

Gratulujem k postupu. Aké sú to pocity?

Ďakujem. Zo začiatku som si to až tak veľmi neuvedomoval. Hneď po tom poslednom nájazde som si iba hovoril, čo sa práve stalo. Až keď som videl chalanov skákať cez striedačku, uvedomil som si, že sme vyhrali. Je to fantastické. Hlavne, keď sa pozriem na to, ako som začal sezónu a ako prebiehala. Som rád, že na konci to vyšlo takto.

Rozhodujúci zápas proti Žiline skončil až po nájazdoch. Aký to bol duel?

Myslím si, že v tom zápase sme boli lepší tím, aj keď nás Žilina prestrieľala. V posledných dvoch tretinách pôsobili ťažkopádne, ťahali nohy. Myslím, že im tie dva zápasy s nožom na krku dali psychicky zabrať. Tento bol pre nich už tretí po sebe.

My sme tam išli s tým, že si to ideme hlavne užiť. Samozrejme, do každého zápasu chcete ísť s tým, že ho idete vyhrať. Žilina bola podľa mňa kvalitnejší súper. Vyhrali sme srdcom.

V nájazdoch vás neprekonal ani jeden z piatich hráčov Žiliny. Ako sa vám chytalo?

Už keď sme išli do nájazdov, vedel som, že vyhráme. Mal som nejakú takú istotu, že neboj sa, už je dobre.