Štvrtok, 17. júna, 2021Meniny má Adolf

Desaťročia násilia a škandály športovcov. Aj také je Severné Írsko

Britské obrnené vozidlo v uliciach belfastu počas nepokojov v roku 1972. (Autor: SITA/AP)
Titanilla Bőd|12. nov 2020 o 11:30

Prečo je Írsko rozdelené?

BRATISLAVA. Po Írsku bude ďalším súperom slovenskej futbalovej reprezentácie vo finále play off o postup na európsky šampionát Severné Írsko.

Ale prečo sú vlastne dve Írska?

Rozdelený ostrov

Severné Írsko je súčasťou Spojeného kráľovstva, ale stále sa vedú diskusie o tom, čo vlastne je - provincia, región, krajina či niečo iné?

Na rozdiel od ostatných troch členov Spojeného kráľovstva (Anglicko, Škótsko, Wales), Severné Írsko nemá žiadnu históriu ako nezávislá krajina a Severní Íri nemajú dlhú tradíciu ako samostatný národ.

Nevhodne použitý výraz môže pobúriť prívržencov rôznych politických smerov a tak asi najpraktickejšia definícia pre Severné Írsko je „časť Spojeného kráľovstva“.

Tamojšia angličtina používa niekoľko špecifických výrazov, charakteristických len pre túto krajinu/provinciu/región – prutties sú zemiaky (po anglicky potatoes), wean znamená dieťa (child).

Veľa o miestnych obyvateľoch prezrádza aj to, ako nazývajú druhé najväčšie mesto Severného Írska.

Republikáni, teda prívrženci jednotného Írska, preferujú názov Derry, kým unionisti používajú zásadne Londonderry, čo je aj oficiálny názov mesta.

Počas problémových desaťročí, takzvaných Troubles, to bolo jedno z poznávacích znamení, ku ktorej komunite dotyčný človek patrí.

Írsky ostrov je totiž rozdelený takmer sto rokov, v roku 1921 vznikol Írsky slobodný štát. Obyvatelia severovýchodnej časti ostrova však boli väčšinou unionisti a na rozdiel od nacionalistov chceli zostať súčasťou britskej monarchie.

Rozdelený írsky ostrov. (Autor: WIKIMEDIA)

Temné obdobie

Napätie medzi komunitami protestantských unionistov a katolíckych nacionalistov eskalovalo v 60-tych rokoch minulého storočia. Obdobie Troubles trvalo až do roku 1998, keď ho ukončilo prímerie.

Počas tejto éry sa Severné Írsko zviditeľnilo najmä častými bombovými útokmi a inými násilnosťami. Za tridsať rokov dosiahol počet obetí viac ako 3200 a ďalších 50-tisíc ľudí utrpelo nejaké zranenie.

Grand Hotel v anglickom Brightone po bombovom útoku Írskej republikánskej armády v roku 1984. Cieľom útoku bola britská premiérka Margaret Thatcherová a členovia jej vlády, ktorí vyviazli bez ujmy. Výbuch však zabil päť ľudí. (Autor: WIKIMEDIA)

Za tento čas evidujú takmer 37-tisíc ozbrojených útokov a viac ako 16-tisíc bombových atentátov.

Konflikt sa začal uprostred kampane na ukončenie diskriminácie katolíckej/nacionalistickej menšiny zo strany protestantskej/unionistickej vlády a polície.

Diskriminácia sa objavovala vo všetkých oblastiach. Nacionalisti mali menšiu šancu získať určité zamestnania a boli v nevýhode aj pri prideľovaní bývania. Pritom v tom čase v Severnom Írsku mohol voliť len ten, kto vlastnil dom, zatiaľ čo vo zvyšku Spojeného kráľovstva mohol voliť každý dospelý.

Konali sa protesty, pochody, vznikali rôzne organizácie. Niektoré z nich vyznávali násilné metódy. Stačí letmý pohľad na kroniku tých rokov: železné tyče, slzný plyn, obrnené vozidlá, guľomety, bombové atentáty…

Skratka IRA (Írska republikánska armáda) sa stala synonymom násilia a strachu. Situáciu komplikoval aj fakt, že mala rôzne frakcie, existovala Dočasná, Oficiálna a neskôr aj Pravá IRA.

Aj preto trvalo 30 rokov, kým konečne vzniklo prímerie.

Obrov chodník

V súčasnosti, ako zdôrazňujú rôzne webové stránky poskytujúce informácie pre cestovateľov, je Severné Írsko najbezpečnejšou časťou Veľkej Británie.

Kriminalita v Belfaste je menšia, ako napríklad v Manchestri či Londýne. Stránka worldnomads.com však poznamenáva, že turisti by sa vo vlastnom záujme nemali miešať do politických debát alebo hádok.

Severné Írsko stojí za návštevu. Prídu si tu na svoje priaznivci nádhernej prírody, kultúrnych pamiatok, aj milovníci seriálu Hra o tróny, ktorý sa tu natáčal. Výroba seriálu poskytla miestnym ľuďom viac pracovných príležitostí ako štátna služba.

Na Obrov chodník (Giant's Causeway) zavítala v roku 2012 pochodeň s olympijským ohňom pred olympiádou v Londýne. (Autor: SITA/AP)

Unikátny prírodný úkaz Obrov chodník (Giant’s Causeway) je zapísaný aj v zozname svetového dedičstva UNESCO. Tvorí ho približne 40-tisíc bazaltových stĺpov, ktoré zapadajú do seba.

Väčšina stĺpov je šesťhranná, najvyšší má približne dvanásť metrov. Úkaz je výsledkom sopečnej aktivity, ktorá sa tu odohrávala pred 50–60 miliónmi rokov.

Podľa legendy však chodník vybudoval írsky obor Finn MacCool. Mala to byť cesta cez more k pevnosti jeho veľkého soka Škóta Finna Galla na ostrove Staffa. Keď bol chodník z kamenných stĺpov hotový, írsky obor si išiel ľahnúť, aby si oddýchol pred útokom na nepriateľa.

Lenže Finn Gall sa vydal po ceste sám a chcel rivala prekvapiť v jeho domove. Takmer sa mu to podarilo. Manželka Finna MacCoola ho však presvedčila, že spiaci obor je jej syn.

Finn Gall sa zľakol: keď dieťa je také veľké, otec musí byť naozaj obrovský! Hneď utiekol a všetky kamenné stĺpy v mori za sebou povytrhával. Vraj preto sa Obrov chodník končí na pobreží.

Známy chodník Dark Hedges zo seriálu Hra o tróny. (Autor: SITA/AP)

Škandalózni športoví velikáni

Najznámejším športovcom Severného Írska je nepochybne futbalista George Best. Verný svojmu priezvisku bol tento krídelník v roku 1968 najlepším v Európe a získal Zlatú loptu.

Okrem futbalu zbožňoval aj ženy, rýchle autá a chľast. Aj pre búrlivý životný štýl zomrel už ako 59-ročný v roku 2005. Letisko v Belfaste nesie jeho meno.

Severné Írsko dalo svetu aj dvoch svetových šampiónov v snookri: Alex Higgins získal titul v roku 1982, Dennis Taylor o tri roky neskôr.

„Hurikán Higgins” sa v mnohom podobal na Besta – ľudia ho milovali, ale vyrábal aj škandály. Raz na turnaji udrel hlavou rozhodcu po výmene názorov, s ďalším rozhodcom sa chcel pobiť pred tlačovou konferenciou, kde ohlásil koniec kariéry. Rivalovi Dennisovi Taylorovi sa vyhrážal smrťou.

Holdoval všetkým možným škodlivým záľubám: veľa fajčil, pil, neodmietol kokaín či marihuanu a mal problém aj s hazardnými hrami. Zomrel v roku 2010 vo veku 61 rokov.

Titanilla Bőd deväť rokov viedla športové oddelenie a bola zástupkyňou šéfredaktora v denníku Új Szó. Reportérsky pokrývala z miesta diania štyri olympiády. Okrem futbalu je jej druhou srdcovkou krasokorčuľovanie, od roku 2004 nechýbala ani na jednom európskom šampionáte. V tíme Sportnetu pôsobí od augusta 2020.

Súvisiace články